Odchádzali sme z Bratislavy v utorok ráno o ôsmej naším súkromným autobusom, ktorý nás vozil nasledujúce dva dni. Vodič sa zdal byť celkom sympatický, ale veľa s nami nekomunikoval, čomu sa celkom teším, lebo od toho tam predsa nebol ;).
Prvá zastávka bol Mendelovo múzeum v Brne (o genetike) a dovolím si tvrdiť, že tetuška sprievodkyňa mala buď obrovskú trému alebo by jednoducho nemala vykladať nijaký text, nakoľko hovorila veľmi rýchlo a celkom nezáživne. Niet sa čomu čudovať, že z celého výkladu a obhliadky múzea si odnášame len spoločné fotky s kočkami, kde sa vlastne ani nedá rozlíšiť, či sme boli v múzeu alebo v kaviarni...
Keď sme sa konečne odfotili v každej póze a každá s každou, nastal čas ísť ďalej, lebo času bolo málo a miest na pláne ešte veľa. Ďalšia zastávka bol hrad Spielberg, týčiaci sa nad Brnom. Musím povedať, že keď som videla ten kopec a nekončiace schody predo mnou, bolo mi úplne jedno, kam ideme, chcela som už len byť v cieli. Myslím, že som nebola sama a s hrdosťou musím oznámiť, že som nebola jediná, čo lapala po dychu :D.
Obávala som sa, že budeme mať tú klasickú nudnú historickú prehliadku hradu typu "V 15, storočí ho osidlíli...", no našťastie, sme ako sprievodcu dostali veľmi milého ujka, ktorý o tom, čo rozprával, aj niečo vedel a hovoril dosť pútavo, dokonca aj veselo. Body k dobru si zaslúžil aj za to, že rozprával po slovensky, aspoň sa snažil a musím povedať, že miestami som si vôbec neuvedomovala, že je z Česka :). Najväčšou atrakciou ale asi aj tak boli kozičky, voľne pobehujúce po areáli :D.
Nasledoval hodinový rozchod v centre Brna, počas ktorého sme sa stihli len tak tak najesť. Našli sme veľmi príjemnú reštiku s ľudovými cenami - celé menu stálo iba 79 Kč, čo bola naozaj príjemná cena :)
Hoci sme si všetci naivne mysleli, že po rozchode už pôjdeme na chatu a budeme "žúrovať", mýlili sme sa. Po pešej prechádzke uličkami Brna, keď sme konečne našli "stratený poklad" - autobus - a unavení sme sa naložili, čakala nás ešte viac ako hodinová prehliadka múzea Antropos (o praveku). Aspoň mňa osobne pravek zaujíma z celých dejín najviac, ale nakoľko som už aj ja bola vyčerpaná, z namáhavého a obšírneho výkladu si nepamätám takmer nič, pretože som sa prichytila, že miestami pospávam. Je to škoda, nakoľko to bolo určite zaujímavé, ale bohužiaľ, biologické potreby sú biologické potreby a keď sa Vám chce spať, nepomôže nič ;)
Po naozaj náročnom, hoci krásnom dni, sme sa konečne odviezli na chatu, mohli sa ubytovať a navečerať. Musím povedať, čakala som niečo oveľa horšie. Ako jediné mínus, hoci len malé, vidím v tom, že sprchy a toalety boli na chodbe... a bolo ich jednoducho málo na toľko ľudí. Ale tak to na školských výletoch chodí a treba s tým rátať, takže určite nejdem hovoriť, že to kvôli tomu stálo za figu ;). Izby boli čisté, jednoducho zariadené... a na tú jednu noc maximálne stačili :)
Na druhý deň ráno sme po raňajkách išli do Punkevní jeskyně. Pôvodný plán bol ísť pešo, ale nakoľko bola cesta rozmočená, naložili nás do autobusu, na čo väčšina z nás reagovala šťastným povzdychnutím, aj keď našli sa aj protestanti, ktorí by boli schopní ísť pešo aj po kolená v blate. Ja som, samozrejme, patrila do prvej skupiny šťastných lenivcov :D
Nakoniec sme sa prešli len kúsok po nádhernom jesennom lese..
Jaskyňa bola naozaj prekrásna a ja len ľutujem, že som so sebou nemala svoj foťák ale iba iPod, na ktorom nie je dostatočne všetko vidieť. Prvá časť prehliadky bola klasická, po vlastných ;). Až druhú časť jaskyne sme prešli na loďkách. Bohužiaľ, nemám to zdokumentované, ale zážitok to bol skvelý, vrelo odporúčam! :)
Ďalšou zastávkou bol dve hodiny vzdialený Uherský Brod, kde sme mali krátky - hodinu a pol trvajúci - rozchod, po ktorom nás čakala veeeeeľmi (ne)zaujímavá prehliadka múzea J. A. Komenského. Musím sa priznať, pamätám si len toľko, že sprievodkyňa hovorila veľmi nezaujímavo... a že Komenský mal tri manželky. Obávam sa, že toto mi pri maturite veľmi nepomôže :D
Do Bratislavy sme dorazili okolo siedmej, všetci riadne unavení. No aj tak musím povedať, že výlet stál za to a keby som mala tú možnosť, rada by som si ho zopakovala. Usúdili sme, že by bolo možno lepšie, keby sa išlo na dve noci a program by sa rozvrstvil inak, aby to neboli také naháňačky, ale aj tak to bolo super :)
Hádam sa Vám dnešný dlhší príspevok páči :)
Majte sa zatiaľ pekne :)
