Ach, to farbenie...

Keď som sa pred dvoma rokmi rozhodla, že si začnem farbiť vlasy aj ja, ešte som netušila, aká potom budem nešťastná. Vlasy síce nemám zničené, ich kvalita sa nijak nezmenila, stále sú rovnako hebké aj lesklé. Akurát som to nedomyslela s tým odtieňom...

Moje pôvodné vlasy boli tmavohnedé, aj keď, povedala by som, že skôr niečo medzi stredne a tmavou hnedou (sú ženy, ktorých vlasy sú tak tmavé hnedé, až pripomínajú čiernu, tak také tmavé som ich prosím nemala :D). V lete mi z nich slnko vytiahlo farbu, takže som kde-tu mala svetlejší prameň, občas som našla aj  zlatý. Aj keď to znie asi namyslene, no na svoje vlasy som vždy bola hrdá. Boli zdravé, husté, lesklé, hebké na dotyk, vždy pekne voňali, nelietali na všetky strany. Rástli mi neskutočne rýchlo, aspoň sa mi tak zdalo. Za rok pokojne aj 15-20cm. Mala som trošku rozštiepené končeky, ale to priamo súviselo s dĺžkou mojich vlasov. Vždy som ich mala dlhé, najkratšie, aké si pamätám, mi siahali po plecia, no väčšinou ich nosím aspoň do pol chrbta. Problém so zničenými končekmi som vyriešila jednou návštevou u kaderníčky, ktorá mi končeky podstrihla a hotovo. Vlasy boli opäť krásne a zdravé. Skutočne im nič nechýbalo.

Pôvodná farba vlasov na umelom svetle, rok  2011

Pôvodná farba mojich vlasov na dennom svetle (fotené v chládku), leto 2011

Keď som mala 16, teda pred tými dvomi rokmi (necelými, aby tu niekto neriešil, že to nie je presne 24 mesiacov, ale len 20), som si zmyslela, že chcem zmenu. Fakt už neviem, kde v mojej dutej hlavičke skrsol nápad nafarbiť si vlasy. Keby som sa tak poradila, išla za kaderníčkou, mamou alebo niekým skúseným... No neurobila som to, pretože som si myslela, že tým nemôžem nič pokaziť. Mýlila som sa.

Najprv som si zaumienila, že do svojich vlasov dostanem medený nádych. Moja predstava však nakoniec bola približne takáto:

Zdroj tu

Je to len veľmi približný obrázok, aby ste si trochu vedeli predstaviť, čo si predstavujem pod pojmom "medená". Dopadlo to tak, že som mamu nahovorila, aby mi kúpila demi-permanentnú farbu (čiže šampón, ktorý vydrží asi 20-25 umytí) a nafarbila mi ňou vlasy. Bola medená a určená maximálne na strednehnedé vlasy, ale stála som si za svojim. Mamina mi vravela, že je to zbytočné, lebo mi nechytí. A samozrejme, mala pravdu. Vlasy som mala rovnaké, čo sa farby týka, akurát "voňali" po farbení (mne to voňalo, aj keď to vlastne smrdí) a boli trošku hebkejšie. Na tenkých bledých vláskoch, ktoré mám okolo hlavy, mi bolo vidieť mierny medený nádych a na slnku sa vlasy leskli trochu inak, ale v podstate to ani nebolo vidieť.

Z výsledkom som bola aj nebola spokojná. Bola som rada, že to nechytilo na strakato-fialovo-modro-zeleno-neviem-akú a že moje vlasy boli hebké a voňali. No na druhej strane, hnevala som sa, že odtieň vo vlasoch nijak nebolo vidieť. Hľadala som na internete, aká farba by chytila na moje vlasy, až som ju našla.

Vybrala som si penovú permanentnú farbu, v odtieni "tmavý hnedočervený" a myslela som si, že to bude hnedá s jemnými červenými odleskami. Po nafarbení boli vlasy červeno-fialovo-bordovo-hnedé. Neviem bližšie popísať ten odtieň, no mne sa to, ku podivu, páčilo. Vlasy som si touto farbou hyzdila viac ako rok....

Po nafarbení, farba je na slnku riadne červená. Leto 2012

Keď som sa v decembri 2012 rozhodla, že mám červenej akurát tak dosť a chcem sa vrátiť k hnedej, ideálne, ku farbe, ktorá sa bude čo najviac podobať na moju pôvodnú, narazila som na problém. A dosť veľký - žiadna hnedá farba nedokázala prekryť červený odtieň v mojich vlasoch. Prekryla ho len na necelé dva týždne, kým sa farba z časti nevymyla. Použila som síce permanentnú farbu, ale ako viete, aj tie sa prvých pár umytí trochu vymývajú, takže červená mi veľmi rýchlo prerazila na povrch...

Nech som robila, čo som robila, stále tam tá červená je a nie a nie ísť preč. Naozaj ľutujem, že som si vôbec začala farbiť vlasy. Mohla by som síce ísť ku kaderníčke, aby mi vlasy odfarbila, respektíve, aby mi z nich stiahla farbu. Lenže to je taká obrovská záťaž na vlasy (a aj na moju peňaženku), že som si to hneď rozmyslela.

Čo som týmto chcela povedať? Ak máte svoju pôvodnú farbu vlasov a ste v pokušení kúpiť si prvú farbu a nafarbiť si ich... radšej sa predtým poraďte s niekým, kto s tým má skúsenosti, ideálne priamo s kaderníčkou/kaderníčkami. Prečítajte si niečo o farbách a o tom, ako to chodí, pýtajte sa. Premyslite si, či si naozaj chcete farbiť vlasy. A najmä, dievčatá okolo 15 rokov, čo máte svoje vlásky krásne, len to nevidíte alebo sa Vám zdajú už nudné... nehrňte sa bezhlavo do toho. Je to na Vás, ja len hovorím z vlastnej skúsenosti. Našťastie, moje vlasy naozaj nie sú zničené a jediné, čo je na nich zlé, je ich farba. Mohla by som sa na to vykašľať a byť šťastná, že sú zdravé a krásne. No trápi ma, že som sa pred dvomi rokmi s niekým neporadila. Že som nezašla za kaderníčkou a neposlúchala rady mojej maminky.

Ak sa predsa len napriek všetkému rozhodnete, že idete do toho a so všetkými rizikami, skúste si aspoň na začiatok kúpiť len farebný šampón, teda demi-permanentnú farbu, ktorá vydrží cca 20-25 umytí. Totiž, ak netrafíte odtieň, nestane sa taká strašná vec, pretože sa Vám farba po čase vymyje a Vy si len môžete nadávať za vyhodené peniaze, ale vlasy budete mať v poriadku. Pozor však na to, že niektoré, najmä tie tmavšie odtiene, sa do vlasu zažerú o niečo viac a teda sa na ňom môžu držať dlhšie, ale stále to nie je také zlo, ako permanentná farba.

Tak, toľko môj názor na farbenie, zhrnula by som to asi len tak - dvakrát meraj, raz rež :)
Majte sa zatiaľ pekne :)