Niečo na úvod

Ahojte :)

Asi by sa patrilo predstaviť sa a napísať niečo o sebe, možno o tomto blogu, prečo vznikol, o čom bude a tak ďalej. Celkovo je známe, že ľudia nemajú radi dlhé texty a že ich to dopredu odrádza od čítania. Hneď na začiatok, ešte predtým, ako sa vôbec predstavím, musím povedať, že mám skôr sklon písať romány a lá Rosamunde Pilcher a taktiež často až príliš rozvité vety, pokojne aj niekoľkoriadkové. Je to, samozrejme, čisto individuálne a závisí to aj od toho, o čom práve píšem. Ak ma téma nezaujíma, je logické, že o nej nebudem písať celé litánie (práve takým sa tu budem vyhýbať). Pokiaľ teda nepatríte k priaznivcom dlhých rozvitých textov, pokojne použite červený krížik vpravo hore ;)...

Takže, predpokladám, že sa nám to tu po mojom obsiahlejšom úvode poriadne preriedilo a to sa ešte ani nedá hovoriť o nejakej veľkej účasti :D. Tým, ktorí ostali, ďakujem a konečne sa teda pustíme do odhalenia toho, kto Vám tu tieto romány píše...

Volám sa Barbora a som študentka Pedagogickej a sociálnej akadémie v Bratislave. Veľa ľudí si myslí, že ide o vysokú školu, tak aby to bolo teda jasné a nedošlo k nedorozumeniam, žiadna vysoká škola to z ďaleka nie je. Pedagogická a sociálna akadémia je stredná odborná škola sídliaca v mestskej časti Dúbravka. Od budovy školy sa teda veľa čakať nedá, je klasická "kockovaná" ako väčšina škôl v Bratislave. Niektoré okná síce prešli čiastočnou rekonštrukciou, teda, aby som bola presná, kompletnou výmenou za plastové, no v konečnom dôsledku, práve okná na čelnej strane budovy sú staré, podfukuje pod ne a nie je to žiadne žúžo, najmä v chladnejších mesiacoch. Ale my sme si už zvykli :D. Na druhej strane, musím podotknúť, že tá škola je jednoducho skvelá. Samozrejme, vybavenie sa len postupne zlepšuje a určite by potrebovala poriadnu rekonštrukciu, ale o tom nechcem hovoriť. Vládne tam príjemná atmosféra, profesori sa Vás nesnažia zakopať pod čiernu zem, naopak, dalo by sa povedať, že Vás berú ako budúcich kolegov a adekvátne k tomu sa k Vám aj správajú. To ale zase neznamená, že si s nimi tykáme a chodíme na pivo ;).

Čo sa mojich záľub týka, tu je to trochu komplikované. Väčšina ľudí hneď uvádza šport alebo nejakú pohybovú činnosť. Tak to, prosím, odo mňa nečakajte :). Ja a šport sme si nikdy nerozumeli, nerozumieme a mám taký pocit, že si ani rozumieť veľmi nebudeme. Aj keď, napríklad také plávanie mám celkom rada (no určite nie som nijaká Moravcová). Som však skôr typ, ktorý si najradšej po "náročnom" dni sadne do kresla, vyloží nohy a prečíta dobrú knižku. Niekedy premýšľam, čo budem robiť na dôchodku...

Napriek tomu sa nájde jedna vec, ktorá ma skutočne baví a napĺňa - fotografovanie. Nie som vôbec profesionál, hoci sa tak tvárim a všade machrujem so svojou zrkadlovkou :D. V skutočnosti fotím len veľmi krátko a napriek tomu, že mojej rodine a blízkym sa moja tvorba páči, veľa ľudí a najmä profesionálov, by mi ku každej fotografii pripísalo pekne dlhý zoznam chýb a toho, čo by som mohla zlepšiť. Pravdepodobne by ešte na záver dodali, že mám ísť radšej štrikovať :D. Je síce pravda, že každému sa páči niečo úplne iné, respektíve, že každý považuje niečo iné za to "pekné" a tak nemôžem ulahodiť všetkým. Preto som sa rozhodla, že si budem fotiť po svojom, tak, ako to cítim ja. Vždy sa nájde niekto, komu sa to páčiť nebude, no pokiaľ ma to napĺňa, nevidím dôvod v tom nepokračovať.

Tam niekde končím so záľubami. Okrem toho mám doma trojročnú, trochu rozmaznanú, cavalierku Lilly, ktorú nadovšetko milujem, aj keď mi občas naozaj riadne lezie na nervy... No a potom mladšiu sestru, samozrejme :D. Ale o tom možno neskôr ;).

Prečo som si teda založila blog? Viete, že ani sama presne neviem? :) Po dlhom čase premýšľania a plánovania som sa jednoducho rozhodla, že už nebudem premýšľať a plánovať a blog si založím. Celkom rada píšem a myslím, že mám aj o čom a hlavne, že mám čo povedať (dúfam), takže som si povedala, že to skúsim a prinajhoršom strčím hlavu do piesku a budem sa tváriť, že sa ma to netýka, čo je pre mňa typické :D.

Vždy som si chcela založiť vlastný blog a popravde som sa k tomu nikdy nevedela dokopať. Času mám, samozrejme, relatívne dosť, nakoľko som študentka na strednej škole a celá moja náplň dňa pozostáva vlastne iba z návštevy školy, nejakých domácich prác, prechádzky s našou fenkou Lilly...a tam niekde končí môj denný program. Takže všetky vety typu "nemám čas" sú vlastne len výhovorky a na písanie blogu mám v skutočnosti času až-až.

Nemám zatiaľ presne stanovené o čom tento blog bude, o čom budem písať a podobne. Budem sem písať to, čo budem považovať za vhodné, možno užitočné. Nájdete tu určite veľa mojich názorov z rôznych oblastí. Jednoducho - tento blog nebude mať jednoznačné zameranie.

Pevne verím, že som Vás hneď na úvod nezahltila haldou informácií a že budete mať chuť čítať aj naďalej :). Ak náhodou niekto nemá rád dlhé texty, tak môže jednoducho kliknúť na už zmieňovaný červený krížik vpravo hore ;).

Majte sa zatiaľ pekne :)