streda 10. apríla 2013

Facebook náš každodenný

Facebook, spolu s ostatnými kolegami, za ostatných pár rokov totálne ovládli polovicu populácie. Už vidím všetkých tých závislákov, ako sa slintajúc náhlia k svojmu počítaču či notebooku, aby mohli "očekovať" všetky novinky, predbiehať sa v tom, kto pridá lepšiu fotku či úspešnejší status a potom dlhé hodiny nečinne krútiť kolieskom myšky prezerajúc si aktuality zo života ich priateľov (ak sa vôbec dajú nazvať "priateľmi").

Komunikácia s členmi našej domácnosti či s mojimi priateľmi, je aj vďaka Facebooku síce ľahšia, no zároveň čoraz náročnejšia. A to nehovorím, aké je náročné dostať sa k počítaču...

Ráno nie je šanca - moja mladšia sestra totiž ihneď po prebudení, ako v tranze, doletí k počítaču, aby stihla ako prvá okomentovať nové "silné" statusy o tom, aký je život ťažký. Autormi drvivej väčšiny týchto výtvorov sú "životom ošľahaní dospeláci" z 5.B. Ako čerešničkou na šľahačke svoje srdcervúce výtvory ozdobia tisíckami smutných a plačúcich smailíkov...

Cestou preplneným autobusom MHD som opäť očitým svedkom toho, ako Facebook riadi naše životy. Dobrá polovica mladšej generácie cestujúcich ešte pomaly ani nerozlepila oči, no väčšina z nich už stihla odpísať svojim imaginárnym priateľom. V škole pre zmenu všetci hromžia, ak náhodou vypadne Wi-Fi a oni nemôžu počas dlhých hodín potajomky pod lavicou drtiť hry na Facebooku.

Ak po škole náhodou oslovím známu, či sa nepôjdeme prevetrať s našimi štvornohými chlpáčmi, odpálkuje ma odpoveďou, že teraz nutne musí pridať nové fotky z dovolenky...

Večer opäť nie je šanca plnohodnotne komunikovať či dostať sa k počítaču - to už novinky z fiktívneho sveta opäť sleduje moja sestra a so smiechom pravej puberťáčky odpisuje svojím priateľom, z ktorých dobré 3/4 nepozná. Aby toho nebolo málo, občas sa na také dve hodiny zašije v kúpeľni, aby potom, podobne ako jej kamarátky, mohla vďaka fotkám ukázať, ako máme tú malú miestnosť zariadenú. Rozum mi nad tým ostáva stáť...

Ja, človek staromódny, čo nepotrebuje byť na Facebooku 24 hodín denne, 7 dní v týždni, zatiaľ sedím v úzadí a čítajúc knihu, jedným okom sledujem toto novodobé divadlo. Naša Lilly sa zatiaľ pretláča k počítaču... aj ona si už chce aktualizovať status na Facebooku...


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára