Ach, to opaľovanie...

Horúce letné dni a aj túžba nás žien po čokoládovo hnedej pokožke (viem, je to primitívne, ale predsa len, aspoň trošku hnedá pokožka vyzerá vždy lepšie), ma v piatok "donútili" zájsť s kamarátkou na kupko. Keďže som v škole končila oveľa skôr, ako je zvykom, okolo jednej sme už vylihovali pri bazéne... Bledé ako tvaroh, na priamom slnku, natreté 15-tkou. Ou, aké múdre...

Zdroj tu

Ako dieťa som sa vždy opaľovala veľmi pekne a už po dvoch, troch dňoch som bola hnedá ako malé cigánčatko. Bolo to však, okrem genetiky, z väčšej časti zapríčinené aj tým, že mamina nad nami vždy stála s varovným prstom "Natri sa!". A mala pravdu. Je síce fakt, že nás to ako malé neskutočne vytáčalo, keď sme
sa museli natrieť ráno pred odchodom z domu, potom hneď na kupku, vo vode sme nesmeli byť dlhšie ako 30-40 minút a opäť to natieranie... a tak stále dookola. Na druhej strane, spálené sme nikdy neboli, iba tak zdravo chytené od slniečka.

Keď som mala asi 11-12 rokov, so sestrou sme samé boli na predĺženom víkende u našej tety, ktorá ma dom s bazénom. No a viete si to predstaviť - "čo mama nevidí...". A tak sme sa natreli sotva jedenkrát, aj to faktorom 10. A tak to aj dopadlo. Domov sme prišli červené ako raky, chrbát a plecia sme si ešte týždeň poriadne necítili, minuli sme asi 3 balenia panthenolu a o slnení sme mohli len snívať. No a presne od tohto momentu, nech robím, čo robím, opaľujem sa inak. Moja koža je najprv červeno-hnedá a až po pár dňoch zhnedne. A aj napriek tomu, že som takmer dospelá (aspoň podľa občianskeho) a mala by som mať už dostatok rozumu na to, aby som vedela, aké je dnešné slnko silné, občas sa správam ako malé decko. A tak to bolo aj v piatok.

S Jankou sme ležali pri bazéne a natreté 15-tkou sme sa tešili, aké budeme večer hnedé. Skočili sme do bazéna, veď prečo nie, tam je super, voda príjemne chladí a vôbec necítiť, ako to slnko páli. Po dobrej hodine bol samozrejme krém dávno v teplých krajinách a naše plecia a chrbát začínali chytať ružovú farbu. To sme ale, samozrejme, vo vlažnej vode necítili... a necítili sme to po celý zvyšok dňa... až kým sme večer neprišli domov.

Keď som sa večer chystala do sprchy a zbadala som svoj chrbát, bolo mi jasné, že toto má od hnedej

Zdroj tu

ďaleko. Moja koža pripomínala červenú papriku. A aj tak pálila.

Jediné, čo som mohla urobiť, bola vlažná sprcha a potom som si opatrne kožu natrela mliekom po opaľovaní, ktoré príjemne chladilo. Starú veľkú bavlnenú šatku som namočila do studenej vody a keď sa mi mlieko vsiaklo do pokožky, prehodila som si ju cez plecia a chrbát. To bola úľava...

Odvtedy som sa stále natierala mliekom po opaľovaní a slnku som sa vyhýbala. Pokožka ešte stále páli, ale už len na pleciach, inak je to celkom fajn a pomaličky hnedne. Našťastie sa má v najbližších dňoch ochladiť, tak si bude môcť dostatočne oddýchnuť.

Čo dodať na záver? Môžem si len trieskať hlavu o stôl, že vo svojom veku ešte nemám dostatok rozumu,

Zdroj tu

aby mi dopredu nedoplo, ako to môže asi dopadnúť, keď ste na priamom slnku a dostatočne sa nenatriete. Preto si zo mňa (ne)berte príklad a radšej sa natrite aj tou 50-tkou a buďte celé leto bledí, ako by ste sa mali spáliť. Pokiaľ môžete, priamemu slnku sa zďaleka vyhýbajte a opaľujte sa s rozumom až po tretej, štvrtej. No a nezabúdajte na pitný režim :)

Majte sa zatiaľ pekne :)