Môj domáci miláčik

Áno ja viem, naozaj som sem veľmi dlhú dobu neprispela nijakým príspevkom a mrzí ma to, no nestíhala som. Bola som rozlietaná na všetky strany, k tomu začala škola, povinnosti, času je menej a minulý týždeň sa mi ešte aj podarilo ochorieť a ležala som doma s vysokými teplotami. Takže nič moc, nemala som veľa času a popravde, aj nápady a chuť ma nejak obchádzali. Chcela by som Vám v najbližších dňoch až týždňoch (ktovie, ako sa to podarí? :D) napísať niečo o skvelej knižke "Spoveď šialenej matky". Nemyslím si, že to bude priamo recenzia, ale chcela som niečo také :). Potom by sme si možno mohli dať nejaký nechtový príspevok, príspevky z iPodu a opäť aj nejaké fotky z fotenia, ako vždy. Vážne premýšľam nad tým, že by som začala aj natáčať videá, predsa len by si možno viacerí z Vás radšej pozreli video ako čítali moje litánie... takže radšej rovno prejdem k podstate dnešného príspevku :D.

Na jednom blogu som našla celkom milé otázky týkajúce sa domácich miláčikov. Je to taký TAG a hoci by sa to možno viac hodilo natočiť ako video, rozhodla som sa tieto otázky spracovať formou článku/príspevku. Aby nebol mega-dlhý, lebo to aj bez toho bude, púšťam sa bez zbytočných rečí rovno na to :D

1. Aké je tvoje najobľúbenejšie zviera?

Je ťažké vybrať si len jedno, keďže ich mám rada viacero a celkovo všetko milé a chlpaté sa mi vždy páčilo (nemyslím ale zase tarantulu, ok? :D). Keď som bola menšia, mojím najobľúbenejším zvieraťom bol kôň, potom to bola mačka. Momentálne mám rada psíkov, mačky, kone, zajačiky a mohla by som pokračovať ďalej, no ak si mám vybrať jedno zviera, tak rozhodne pes. Vždy som túžila mať psíka a pred tromi rokmi sa mi to splnilo, takže som šťastná a hrdá majiteľka našej milej Lilly :).

2. Aké máš doma zvieratko, ako sa volá a aké je staré?

Momentálne máme doma našu Lilly, tá mala v máji tri roky, takže je to už veľká baba, aj keď pre nás je to stále bábätko :D. No a máme ešte nejakých "skunkov smradľavých" (krycí názov pre pieskomilov), ale tam naozaj neviem, koľko majú. Volajú sa Veve a Lila. Sú to sestrine malé skunky, ktoré sú síce zlaté, ale robia neskutočný bordel, takže mám na ne ťažké srdce :D.


3. Aké si mala predchádzajúce domáce zvieratká?

Haha, celý zverimex :D. Ako malé sme mali v kuchyni rybičky v dvoch menších akvárkach, a už neviem, aké druhy to boli, keďže ich bolo niekoľko, ale mala som medzi nimi jednu obľúbenú. Nie som si istá, aký to bol druh, ale myslím, že to bola "závojnatka". Nedalo sa s ňou síce hrať, ale vtedy sa mi veľmi páčila. Bohužiaľ, raz ráno, keď som sa zobudila a letela som do kuchyne, aby som sa s ňou "mohla hrať", mi mamina oznámila, že v noci vyskočila z akvária. Takže bolo po radosti. Mamina potom nariadila akvária zlikvidovať, lebo ocino sa o ne veľmi nestaral, boli špinavé no a nakoľko boli v kuchyni, vadilo nám, že pri nich máme jesť.

Zdroj tu

Rybičky sme potom mali ešte o niekoľko rokov neskôr, tri rovnaké, ale všetky postupne v priebehu pár dní povyskakovali, takže dlho u nás nepobudli.
Ďalšími návštevníkmi boli Ninja korytnačky, ako sme ich volali :D. Na tie si už ani veľmi nepamätám, ale viem akurát toľko, že boli tri a nemali sme ich hádam dlhšie ako mesiac. Potom bohužiaľ zomreli...

Zdroj tu

Ďalej sme mali andulky, dokopy tuším 4. Prvá bola zeleno-žltá Romanka, tá nám ale bohužiaľ po krátkom čase zomrela, tak sme si kúpili modrého Čvira. To bol taký vymyselník :D. Ale bol veľmi spoločenský, vždy sa tešil, keď nás videl, dokonca prišiel na okraj klietky, nechal si škrabkať bruško a okusoval nám prsty, ale len veľmi jemne a s láskou. Mali sme ho myslím takmer 5 rokov a bolo nám veľmi smutno, keď zomrel. Kúpili sme si po ňom myslím šedú andulku Kiki a po nej sme mali Hira, ale to už si nepamätám, akej bol farby. Najviac nám ostal v pamäti Čvirko, ale ľúbili sme ich samozrejme všetky :).

Zdroj tu

Popri andulkách, ešte keď sme boli na ZŠ, sme istý čas mali aj čiernu mačku Micku, ale to bola teda katastrofa :D. Bola to nejaká dedinská mačka, ktorá sa jednoducho necítila v byte vo svojej koži a dávala nám to aj značne pocítiť. Nakoniec skončila u babičky a tá ju po istom čase "vypustila" do prírody, lebo to už tiež nemohla znášať. Bolo mi to vtedy ľúto, lebo som už chcela nejaké "väčšie zvieratko", mačku alebo psíka, tak som za ňou smútila, ale na druhej strane nám všetkým odľahlo.
Pred pár rokmi sme si kúpili aj nášho prvého pieskomila, Ňufka. Pôvodne som o ňom nechcela ani počuť, niežeby som nemala tieto myšky rada, ale predsa len, brala som to aj z tej strany, že "kto sa o to bude starať?". Nakoniec som si o však obľúbila. Ak sa nemýlim, prišiel aj nešťastnou náhodou o väčšiu časť chvosta, keď ho Zuzka vzala do školy a nejaká jej spolužiačka ho vyťahovala z klietky za chvost. U pieskomila je to našťastie bežné zranenie, takže to prežil a šťastne žil s nami ďalej ešte nejaký čas, aj keď nie dlho. Ostatných pieskomilov som už veľmi nesledovala, nejakí tu boli, ale ani si nepamätám, ako sa volali. Asi som bezcitná :P.
No a samozrejme, náš najväčší miláčik, Lilly, je naše aktuálne zvieratko. Takže uznajte, mali sme toho doma naozaj dosť :D.


4. Obľúbená činnosť tvojho domáceho miláčika
Tak aby sme tu neboli do rána, predchádzajúce zvieratká už vynechám a budem sa venovať len Lilly :D. Ťažko povedať, aká je jej obľúbená činnosť, ale veľmi rada spí a to naozaj takmer celý deň a v akejkoľvek polohe :D. Potom rada papá všetko dobré a voňavé a rada sa mazná. Okrem toho miluje trhať osoplené vreckovky alebo vyťahovať použitú spodnú bielizeň z koša... je to taký náš malý fajnšmeker :D.

5. Obľúbené jedlo tvojho domáceho miláčika

Najobľúbenejšie a najzaujímavejšie je samozrejme to, ktoré mám na tanieri :D. Ale z toho málokedy niečo dostane. Hovoríme, že Lilly je taká naša cica - má rada pečienku, smotanu, mlieko a žrádlo pre mačky, najmä tie kapsičky. Za nimi sa ide aj potrhať :D. Obyčajné granule zje, len ak je naozaj hladná a nemá na výber. A niekedy mám pocit, že čo sa týka jedla na mojom tanieri, mohli by tam byť asi aj klince, ak by som jej to dala, zjedla by to, už len preto, že to bolo MOJE. Je to ale inak potvorka vyberavá a nezje len tak hocičo, len prvotriednu kvalitu :D. No nezbi ju :D.


6. Obľúbené miesto v byte

Myslím, že Lilly nemá vyložene jedno obľúbené miesto. Je stále pri nás, takže leží vedľa alebo medzi nami na sedačke, taburetke alebo na kresle, dokonca s nami aj spáva v posteli. Viem, že viacerí chovatelia to zavrhujú, "pes patrí na zem" a hotovo. Ale u nás je to iné, púšťame ju na sedačku, nechávame ju, aby nás zohrievala a spala pri nás a ona nám to vracia. Je úžasná, spoločenská a stále nám dáva najavo, ako nás miluje. Funguje nám to takto a nebudeme to meniť, len preto, že "niekto povedal", hoci mi je jasné, že sa stretnem aj s negatívnymi postojmi, ale nech ;).

7. Prezývka tvojho miláčika

Lilly má už odkedy bola šteniatko, niekoľko prezývok a občas máme pocit, že ju viac oslovujeme týmito prezývkami ako jej pravým menom, dokonca na ne aj lepšie reaguje :D. Voláme ju bábo, Lilly-bábo, žabka, žabkoš, cica, zúrivý tiger, zajko... ale najčastejšie bábo :D. Je to asi zvrhlé, možno úchylné, ale je to tak :D.


8. Vtipná príhoda

Popravde mi momentálne nič také nenapadá, snáď len jedna. Keď bola Lilly ešte šteňa a mala asi pol roka, bola to jej prvá zima s nami, išli sme sa všetci prejsť na Devín. Bolo chladno a mrzlo. Neviem, či to tam všetci poznáte, ale kúsok od miesta, kde sa Morava vlieva do Dunaja je aj jedno, myslím mŕtve rameno rieky alebo je to jazero, močiar, neviem presne. Ide o to, že práve vtedy bolo kompletne zamrznuté. Lilly mala akurát "hurá-stále-behám-hodinku", takže vletela na ten ľad ako tornádo a to ste mali vidieť, ako vypleštila oči, keď sa jej to zrazu začalo šmýkať :D. Každá labka na inú stranu, šmátrala a vypliešťala oči. Netrvalo to síce dlho a dostala sa z ľadu preč, ale ten pohľad stál za to :D.



Budem rada, ak aj Vy napíšete niečo o Vašom miláčikovi a dáte mi vedieť :)
Majte sa zatiaľ pekne :)

Pár fotiek ešte z leta

Dlhšie sa mi nepodarilo pridať príspevok, čo ma veľmi mrzí, ale musím sa priznať, že akosi nebolo kedy... a keď už bol čas, akosi neboli nápady alebo chuť :D. Horšie je, že začala škola a ako sa tak na to pozerám, profesori sa rozhodli, že v treťom ročníku nám toho naváľajú najviac (však prečo nie, ešte nematurujeme a už máme dosť vedomostí), takže hurááá študovať :D. 

Pokúsim sa prispievať aspoň raz až dvakrát do týždňa, aj keď si nie som celkom istá, či sa mi podarí toto predsavzatie splniť, keďže ma toho čaká naozaj veľa. Mám už v pláne pár príspevkov, ale ešte sama netuším, kedy ich uverejním, keďže sa pomaly blíži víkend a to už mám tiež zas nabitý program :P. Tak držte palce a skúste byť prosím trpezliví ;). Ďakujem :)

Dnes Vás nechcem zaťažovať dlhými rečami, keďže to mám v najbližšej budúcnosti v pláne :). Hoci už naplno začala škola (a my tomu stále nedokážeme uveriť), pripomenieme si ešte leto :). Tento príspevok som pôvodne chcela napísať ešte asi pred piatimi dňami, kedy by bol trošku viac aktuálny, ale nestihla som, takže to berte ako takú príjemnú spomienku na leto :)

Prinášam Vám pár fotografií z posledných letných dní, ktoré sa mi podarilo zachytiť na iPod. Taký letný mix :P

Nádherné prírodné jazero neďaleko Strečna. Bohužiaľ, na kúpanie bolo už trošku chladno a nemali sme plavky (no, to by nám až tak nevadilo), tak sme sa už nestihli okúpať, ale hádam budúci rok sa nám to podarí :)

Ako by mala vyzerať moja diéta...

...a ako občas vyzerá :D (môj bol, samozrejme, ten menší... no dobre, tak priznávam, mala som potom ešte jeden ďalší čučoriedkový, raz tak veľký... ale keď sa inak nedalo :D)

Hoci je Lilly občas riadny čert, veľmi ju ľúbime a snažíme sa, aby bola šťastná... No a uznajte, nemilovali by ste ju, keby sa na Vás pozrela tými veľkými očkami?

Takmer celé prázdniny som trávila s mojou kamarátkou a starou známou, Jankou. Samozrejme až na dni, keď som lietala medzi Bratislavou a Žilinou :P. No zvyšok času sme boli spolu my dve, veľa sme toho zažili a veľa sme sa nasmiali. Keď koncom prázdnin neďaleko od nás otvorili opäť nové Tesco, rozhodli sme sa tam ísť pozrieť. Usúdili sme, že "nič moc", ale na druhej strane, vymákli sme skvelý deň - v DM-ke akurát bola možnosť nechať sa nalíčiť. Popravde, vždy som po tom túžila, takže sme to obe využili. Nie som si istá, či to na fotkách vidieť, ale tvárte sa, prosím, že áno :D. 

No a na záver ešte pridávam fotku z autobusovej stanice v Žiline. Chápete celkom tento priechod pre chodcov? Autá sa tam predsa kvôli stĺpikom nemajú ako dostať...(podotýkam, stĺpiky tam boli prvé, prechod pribudol až neskôr)

Toľko na dnes, dúfam, že sa mi podarí v najbližšej dobe pridať príspevky, ktoré by som chcela. Držte palce :)

Tým z Vás, ktorým už začala škola, prajem príjemný začiatok školského roka a nech sa Vám darí. Musíme to nejako prežiť...

Majte sa zatiaľ pekne :)