Povinné čítanie. Sčasti hlúpa, no zároveň prospešná súčasť slovenského jazyka, ktorá stále pretrváva na všetkých stredných a myslím, že aj na základných školách (neviem posúdiť :D). Každý z Vás to určite pozná alebo si na to minimálne spomína...
Na začiatku školského roka vpochoduje do triedy vysmiata učiteľka/učiteľ slovenského jazyka a vyškerená/ý od ucha k uchu, nám naváľa hŕbu (no, trochu preháňam) kníh zo zoznamu povinnej literatúry na tento školský rok, s domnením, že my všetci to budeme čítať. Pch...
Väčšinou, keď tak študujem ten zdanlivo nekončiaci zoznam, krútim hlavou nad tým, aké blbosti nám to tam zas povyberali. A nie som sama. V triede zrazu zavládne šum, vzdychanie, bedákanie, niektorí sa dokonca začali modliť... "Prečo zas?!"
Prechádzam očami zoznam. Ako prvá mi udrie do očí tragédia Hamlet, ktorá sa v tomto prípade dá chápať dvoma spôsobmi - z literárneho hľadiska ide naozaj o tragédiu... ale to ešte len bude tragédia, keď to (ne)budeme čítať...
Ako jedna z mála poctivých ľudí, som sa napriek neskutočnému odporu pustila do toho. Ach ľudkovia, tragédia...
Nakoniec som to však nejak dobúchala. Ale koľko z nás to tak urobilo? Ruku na srdce ;). Mizivé percento. Aby som sa nehrala na jedinú poctivku, musím povedať, že som si tiež dopredu pozrela, o čom Hamlet je, pre prípad, že by som to nedočítala do konca...
Na každej škole to asi chodí inak, niekde povinnému čítaniu nevenujú veľkú pozornosť, niekde o dielach vedú "búrlivé" diskusie a niekde, ako napríklad u nás, musíme z každého diela spísať podrobný zápisok spolu s našim názorom na dielo. Veľakrát je to časť, ktorá mi z celého povinného čítania trvá najdlhšie a, musím sa priznať, aj ma najviac otravuje. Okrem iného ma neskutočne dokáže vytočiť, ak nad tým strávim pol dňa a nakoniec dostanem horšiu známku ako niekto, kto použil Ctrl+C a Ctrl+V. Ale o tom nechcem hovoriť...
Nechcem tvrdiť, že povinné čítanie je úplná hlúposť, pretože dobre viem, že to tak nie je. Každý z nás by mal aspoň toľko vedieť, že "Šejkspír" nie je názov vrchu v Himalájach a Maco Mlieč názov liečivej bylinky. Minimálne ten základ by sme mali poznať všetci. No nevidím zmysel v bezmyšlienkovitom čítaní niečoho, čo ma nebaví a čomu nerozumiem, len preto, že to niekto povedal.
Možno by bolo ďaleko efektívnejšie, keby sme takého Hamleta či Ťapákovcov preberali iba na vyučovaní a povinné čítanie by sa mohlo riešiť úplne inak. Verím, že keby nám dali tú možnosť dobrovoľne si vybrať literatúru, ktorú budeme čítať a z nej by sme následne robili podrobné zápisky, aj výsledky by boli úplne iné. Jasné, vždy by sa našiel niekto, kto by sa na to vykašľal, ale veľa tých, čo momentálne všetko kopírujú z netu, by s radosťou čítali knihu podľa vlastného výberu. Ja by som taktiež ďaleko radšej siahla po niečom, k čomu mám vzťah, čo ma baví a čoho čítanie mi aj niečo dá (povinná literatúra by nám mala dať základ, ale keďže ju skoro nik nečíta...), než neprítomne čítať nadiktované dielo. Na to, čo napríklad o takom Hamletovi teraz, po jeho prečítaní, viem, by mi úplne stačil Google a prečítanie tak maximálne prvého dejstva. V konečnom dôsledku som si teda mohla ušetriť pár chvíľ a venovať ich napríklad knihe, ktorú by som chcela čítať. Ak by nám dali tú možnosť, verím, že by decká začali čítať viac a možno aj tie, ktoré doteraz nič nečítali, by aspoň občas siahli po knihe. Lenže to nezávisí od nás alebo odo mňa...
A ako je to s Vami? Čítate / čítali ste povinnú literatúru? Alebo to nechávate na Google? ;)
Majte sa zatiaľ pekne :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára