"Nebo nie je výmysel"

Knižka, ktorá vo mne práve kvôli názvu trošku prebúdzala neistotu, mi už pred nejakým časom padla do oka a túžila som si ju prečítať. Možno práve aj pre ten názov. Často som okolo nej krúžila v kníhkupectve ako hladný sup, no nikdy som si ju nekúpila. Neviem presne z akého dôvodu, jednoducho som si vždy povedala, že "možno nabudúce". Na knižku som po istom čase zabudla, veď prišla hŕba iných, rovnako zaujímavých a hodných prečítania. Keď som ju však po dlhom čase zbadala u priateľa v knižnici, neváhala som a požičala som si ju. Možno to tak malo byť...

Verím v Boha, ale nie som "až tak veriaci človek" (ak viete, čo tým myslím) - nechodím do kostola, nemám prvé sväté prijímanie a podobne. Práve preto som toľkokrát od tejto knižky odišla a jednoducho si ju nekúpila. Evokovala vo mne niečo trochu bláznivé, respektíve, mala som pocit, že opäť raz ide o akúsi senzáciu typu "hurááá, navštívili sme nebo (lebo sme sa našľahali)". Nakoniec som sa predsa len rozhodla, že to skúsim a prinajhoršom ju po pár stránkach odložím a vrátim nedočítanú.

Na moje veľké prekvapenie, nebola to celkom tá lacná senzácia, o akej píšem o kúsok vyššie. Samozrejme, prvotná myšlienka, že niekto "navštívil nebo" je zahrnutá aj v tejto knižke, no úplne inak...

Keď dospelí, ktorí podstúpili nejakú operáciu, rozprávajú nepredstaviteľné zážitky, často si, ako realista, ťukám po čele, alebo minimálne hľadám reálne dôvody, prečo to tak nemohlo byť. Veď ako by mohol niekto reálne zomrieť a potom opäť žiť? Je to prinajmenšom nelogické.

Táto kniha však nie je o dospelých, ktorí by rozprávali podobné skúsenosti s posmrtným životom. Práve preto je iná, preto je možno viac uveriteľná aj pre mňa, človeka so skôr realistickým pohľadom na svet.

Celý príbeh je vyrozprávaný otcom malého Coltona, Toddom Burpom. Zachytáva, ako sa len trojročný Colton podrobí náročnej operácii prasknutého slepého čreva. Colton, na veľké šťastie svojej rodiny - otca Todda, mamy Sonje a staršie sestry Cassie - operáciu prežije a život mladej rodinky pokračuje zdanlivo normálnym, stereotypným tempom. No naozaj len zdanlivo a len dočasne. Až niekoľko mesiacov po operácii sa Colton zdôverí rodičom so svojimi zážitkami z neba. Odhaľuje ich len veľmi pomaly, jeden za druhým a rodičov zas a znova šokuje novými informáciami...

Uveria rodičia malému chlapcovi, že zážitky, ktoré rozpráva, sú pravdivé, alebo im nebudú prikladať veľkú mieru?

Kniha "Nebo nie je výmysel" je možno zvláštna, možno neuveriteľná, no stojí za prečítanie. Či už veríte alebo nie ;)