streda 14. augusta 2013

20 Facts about me

Alebo jednoducho 20 faktov / zaujímavostí, ktoré možno o mne ešte neviete :). Na blogoch sa roztrhlo vrece s videami na podobnú tému, akurát že pôvodne išlo o 50 faktov o mne... ale uznajte, to sa hádam ani nedá ;). Takže som si trošku potrápila hlavičku a nejak pre Vás zbúchala aspoň tých 20 faktov. Kedže to vidím na dlhší článok, nebudem sa veľa rozkecávať na úvod a rovno sa vrhneme na to :). 

  • Milujem všetko sladké 
Bez sladkého hádam ani neviem žiť. No dobre, tak viem ;). Je to ale veľmi ťažké a vždy, keď vidím nejaký svoj obľúbený zákusok alebo niečo iné, čo mám rada, zbiehajú sa mi slinky... a už kalkulujem, či si to ešte môžem alebo nemôžem dať a ak áno, tak koľko, keďže ešte stále som na diéte a sladkosti by som vôbec nemala jesť. Život je však príliš krátky na to, aby sme si stále odopierali to, čo máme radi, preto si myslím, že občas zhrešiť a trochu si zamaškrtiť, nie je zlé ;)

Zdroj tu
  • Rada vypĺňam dotazníky
Netuším, čím to je, ale vždy sa poteším, keď napríklad k nám do triedy príde nejaká študentka z VŠ a potrebuje, aby sme jej vyplnili nejaký dotazník, test a podobne. Doslovne sa v tom vyžívam a baví ma to :D. Možno je to zvláštne, neviem, hoci mamina tvrdí, že je to bežné a my ženy jednoducho rady vypĺňame dotazníky. Ako to je u Vás? :)

Zdroj tu
  • Nefajčím, neberiem drogy, neopíjam sa
Nič z toho ma nikdy nejak nelákalo a asi ani lákať nebude. Musím sa však priznať, že keď som bola o niečo mladšia a už takmer všetci v mojom okolí (snáď len okrem mňa) fajčili, skúsila som to tiež... a nič úžasné som na tom nevidela, akurát ma to utvrdilo v mojom presvedčení, že je to skutočne odporné a fajčiť nechcem. Drogy som neskúšala a ani skúšať nemienim. Teda, pokiaľ nerátame kofeín v káve, ale veď viete, aké drogy mám na mysli ;). Alkohol ako taký mi neprekáža, netvrdím, že som ho nikdy nepila, lebo by som klamala. Avšak je iné si dať príležitostne 2 deci dobrého kvalitného vínka a iné je byť denno-denne naliaty v alkohole ;).

Zdroj tu
  • Som typická váha - váhavá
Narodila som sa v znamení váh a musím povedať, že ma to aj celkom ovplyvňuje :). Som dosť váhavá, často si neviem zvoliť tú správnu možnosť alebo to, čo presne chcem (ale v tom asi nie som sama). Taktiež som skôr pokojná, miestami by som povedala, že až príliš, aj keď, samozrejme, záleží aj na konkrétnej situácii, v ktorej sa nachádzam. Vraj som aj diplomatická, problémy riešim pokojne, s rozvahou.

Zdroj tu
  • Neviem bicyklovať, lyžovať, snowboardovať, korčuľovať sa...
Hanbím sa, ale naozaj to neviem :D. Isté pokusy o športovanie mám za sebou a asi by som sa mala naučiť aspoň bicyklovať (chystám sa...napríklad keď sa stratia všetci ľudia z planéty, pristane u nás UFO a tak...). Bohužiaľ, ako dieťa som bola na športy drevo (niežeby to bolo lepšie), takže aj môj ocino, ktorý sa veľmi snažil, po čase pochopil, že to nemá cenu :D. Ale ja sa pokúsim to zmeniť :).

Zdroj tu
  • Nerada si nanášam make-up 
Osobne si neviem predstaviť, že by som sa každé ráno na hodinu postavila k zrkadlu, dôkladne si vyčistila pleť, naniesla si tisíc krémov, séra, podkladovú bázu, potom make-up, korektor...ach, komu sa to chce a hlavne načo? Moje líčenie pozostáva v drvivej väčšine len z nanesenia riasenky, výnimočne, keď sa mi chce a mám čas, sa pokúsim naniesť si aj linku na horné viečko a tam končím. Make-up doma snáď ani nemám, možno jeden a to ani nechcem vedieť, v akom je stave a či už nezačal sám chodiť. Ak sa príležitostne potrebujem namaľovať trošku viac, idem na svadbu, oslavu alebo máme nejakú akciu v škole, spolieham sa na mamininu zbierku. A hotovo :). Nevidím dôvod sa v mojom veku maľovať viac, ako to robím a možno ani to by som nemusela. Myslím, že to oceňuje aj môj priateľ, keď sa dokážem schystať za 10 minút a najmä sa ma nezľakne, keď ma vidí odmaľovanú ;).

Zdroj tu
  • Som lenivá
A veľmi, aj keď sa to tak možno vždy nejaví :D. No ku všetkému, čo robím, sa väčšinou musím dokopať a je úplne jedno, či ide o vynesenie smetí, cvičenie alebo vyvenčenie psíka. Som jednoducho lenivec :D.

Zdroj tu
  • Mám panický strach z hmyzu
Asi sa smejete a ľudia si zo mňa často robia (alebo by si robili, ak by ma videli) srandu, keď vidia moje reakcie. Stačí pavúk, včela alebo osa a je zle. To by ste museli vidieť, ťažko Vám to opíšem, ale robím naozaj divné veci, ako vyskakovanie, výskanie, behanie, skákanie do bazéna (to nemám vo zvyku) a podobne. Mám naozaj panický strach, najmä osy nemám v láske a teraz v lete je to hotová katastrofa. Vyhýbam sa kvôli tomu aj otvoreným terasám, nedokážem sa totiž najesť ani napiť, pokiaľ okolo mňa krúžia osy alebo iný hmyz. Asi som divná a možno by som sa mala aj liečiť, ale je to tak.

Zdroj tu
  • Rada fotografujem
To už o mne asi viete, ale predsa len som to sem zaradila ;). Fotiť, tak "viac", som začala síce len pred dvomi rokmi a nie som nejaký extra fotograf, ale baví ma to a snažím sa neustále zlepšovať, aj keď sa mi to vždy nedarí. Moje fotky možno nie sú dokonalé a profík by tam videl kopu chýb, ale mne je to jedno - ja to tak vidím, tak to cítim a napĺňa ma to, tak prečo by som si to nemohla urobiť po svojom, hoc nie úplne správne?


  • Nemám rada vybavovačky
Moja rodina, priatelia a známi dobre vedia, o čom hovorím. Ak si mám ísť niečo sama vybaviť, čo som ešte nikdy nerobila a neviem, ako sa to robí, radšej to nechám na niekoho iného, odkladám to, dokedy sa dá alebo to jednoducho neurobím. Snažím sa na tom pracovať a búrať svoje osobné zábrany, pretože zatiaľ to možno za mňa urobí mamina alebo niekto iný, ale nie vždy bude ten niekto pri mne, aby mohol všetko vybaviť za mňa :).

Zdroj tu
  • Rada upratujem
Možno to znie zvláštne, ľudia väčšinou túto činnosť nemajú veľmi v láske, ale mňa baví. Nehovorím o nejakom obrovskom upratovaní, typu "Ideme vypratať starú kôlňu", ale o bežnom domácom upratovaní, typu povysávať, umyť podlahu, riady, vyprať atď. Robím to ďaleko radšej ako napríklad také nakupovanie potravín, čo teda nemám rada, aj keď viem, že ma to v živote neminie, takže samozrejme robím aj to. No ak si môžem vybrať, radšej vyluxujem byt :D.

Zdroj tu
  • Ešte nikdy som nemala ni zlomené
Musím zaklopať, ale je to pravda. Nikdy som nemala nič zlomené, aspoň čo si ja pamätám. Mávala som veľa modrín, najmä v zime, keď sme sa pohádali so snehom a ľadom, ale zlomeniny som nemala. Možno to bolo aj tým, že som vždy bola opatrná, pomalšia a mamina na mňa aj moju sestru dávala veľký pozor, tak som si vlastne ani nemala kedy ublížiť. Je tiež možné, že mám pevné kosti, mamina ma totiž dojčila celkom dlho, skoro rok a pol a navyše milujem mlieko a mliečne výrobky. Som schopná sama vypiť litrové mlieko, ako nič a najmä ak je to čerstvé mlieko...Mňam ;).

Zdroj tu
  • Nemám rada podpätky
Ja Vám neviem, nikdy som k nim nemala pozitívny vzťah :D. Som aj dosť vysoká, mám okolo 177 cm, takže ani nejak nepotrebujem pridávať centimetre navyše. Mám doma asi dvoje topánky na podpätku a sú v bezchybnom stave, pretože ich vôbec nenosím :D. Nedávno sme boli na svadbe a bola som tak nútená dať si topánky aspoň na malom opätku (a že bol riadne malý :D), no skončilo to tak, že som sa po obrade, len čo sme prišli do sály, kde prebiehala zábava, vyzula a behala som bosá. Jednoducho nemám rada opätky, cítim sa nesvoja, bolia ma z nich nohy a navyše v nich ani nedokážem chodiť. Takže ak kopytá, tak len kopýtočká a čo najrýchlejšie dole z nôh :D.

Zdroj tu
  • Som žiarlivá
Potrebuje to bližší komentár? :D Som celkom dosť žiarlivá, čo je viac na škodu ako na úžitok, no musím povedať, že sa snažím na tom nejak pracovať, aj keď sa mi zatiaľ veľmi nedarí.

Zdroj tu
  • Riadim sa heslom "Pomaly ďalej zájdeš"
Priamo súvisí s bodom o tom, že som ešte nikdy nemala nič zlomené :D. Ja mám jednoducho na všetko čas, neponáhľam sa, chodím pomaly, komótne... no a čo? :D Život si treba užívať :D.


  • Spodná časť môjho tela je o dve čísla väčšia ako horná
A som na to hrdá, že to tak je :). Mám postavu typu hrušky, teda malé prsia, úzky pás, široké boky, zadok a dosť pevne stavané nohy. No a čo? Som taká, aká som a mám sa taká rada. Nie je to síce vždy výhodné mať zadok o toľko väčší, ale mne to nevadí. Už som si na seba zvykla a veľmi jednoducho viem zakryť to, čoho je na mne viac a upútať pozornosť niekam inam ;). Takže naozaj nezáleží na tom, akú máte postavu, či koľko vážite, ale na tom, ako to viete predať ;).

Zdroj tu
  • Najväčšie číslo nohavíc, aké som kedy nosila, bolo 52/54
Tým sa nechválim, pretože je to skôr na zaplakanie. Už ako dieťa som bola väčšia ako ostatní, všetci mi hovorili, aby som si strážila váhu a viac sa hýbala. Nie preto, aby som bola superštíhla, ale preto, aby som bola zdravá. Ja som ich vždy len odbila "áno, áno" a žrala som, s prepáčením, ďalej, až som sa vyžrala na krásnych 120 kíl a veľkosť 52/54. To už sa mi chcelo plakať. A presne vtedy, keď som si v skúšobnej kabínke navliekala nohavice číslo 52 a zasekli sa mi tesne pod zadkom, som si povedala, že to už takto ďalej nejde. V tom čase som už mala celkom vážne problémy so srdcom a kebyže pokračujem vo svojom životnom štýle, bolo by celkom možné, že by som Vám dnes tieto riadky nepísala. Našťastie som to podchytila už naozaj v hodine dvanástej a začala som chudnúť. Dodnes som schudla niečo viac ako 40 kíl a hoci je ešte stále čo zlepšovať, som šťastná, že som tam, kde som. Veľká vďaka patrí mojej rodine, ale aj môjmu priateľovi, ktorý mi veril a podporoval ma, bol na mňa aj trochu prísny, ale na druhej strane láskavý. Som vďačná, že ste pri mne stáli a spoločne sme to nejak zvládli. Ďakujem :).

  • Nohy, prsty a prsia mám po ocinovi
Áno :D. Celá som sa podala viac na ocina, ale že až tak, to som nečakala :D. Topánky nosím vo veľkosti 41/42 a keby ste si pozreli moje chodidlá, sú presnou kópiou tých ocinových. Ani test DNA nie je potrebný :D. No a prsia...to nekomentujem. Už som si zvykla a mám ich rada také, aké sú. A komu sa nepáčia, nemusí sa pozerať, ale sa môže... veď vie čo ;).

  • Neviem si namaľovať linku
Som na to asi príliš drevená. Málokedy sa mi podarí si ju nakresliť aspoň trošku dobre a ak aj náhodou áno, väčšinou ma to stojí veľa úsilia a námahy. Ale nevadí, učím sa, učím ;).

Zdroj tu
  • Nikdy som neprepadla, ale v 1. ročníku na strednej som bola dvakrát
Ako sa to len mohlo stať? ;) Veľmi jednoducho - keď som ukončila prvý ročník na gympli, prestúpila som na Pedagogickú a sociálnu akadémiu. No a nakoľko je to odborná škola, musela som ísť pekne od začiatku, teda od prvého ročníka. Napriek tomu toto rozhodnutie neľutujem, pretože som maximálne spokojná. A to, že ma niektorí nemôžu ani cítiť mi je úplne u zadku, pretože nikde nenájdete takých ľudí, ktorí Vás budú len milovať. Vždy sa nájde niekto, kto Vás nebude mať rád. S tým sa treba zmieriť :). 



Toľko o mne, hádam ste pri tomto maxi-príspevku nezaspali ;)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára