Vianoce všade okolo nás

V jedno také pohodové sobotné predpoludnie, asi mesiac dozadu, som bola s maminou v nákupnom centre. Mali sme chuť trochu vypadnúť, pobehať obchody hoci len tak, nie míňať milióny na nepotrebnosti. Len si pochodiť, pokukať, dať si kávu a urobiť si fajn deň. Vyzeralo to nádejne. Keď v tom...

Počujete to tiež? Nie, nie je to výmysel. V kalendári síce sotva zasvietili prvé jesenné mesiace, vonku svieti slnko a na stromoch sa ešte stále nájdu nejaké listy. Ale tu, v uličkách medzi obchodmi, sme akosi predbehli čas aj ročné obdobie. A áno, tá známa melódia je "Last Christmas"...

Nebolo by to po prvýkrát, čo sa to stalo. V obchodných domoch sa Vianoce rok čo rok posúvajú na skoršie a skoršie termíny. Obávam sa, že do piatich rokov budeme ozdoby, Mikulášov či CD-čká s vianočnými koledami kupovať (alebo obchádzať?) už v júli. Alebo žeby ešte skôr?

Musím povedať, že obdobie Adventu a Vianoce som vždy milovala a aj milujem. Ako malé dievčatká sme si aj so sestrou ručne kreslili adventný kalendár a s napätím sme odrátavali zvyšné dni do Vianoc. Pomáhali sme mamine s pečením perníkov a iného pečiva (no dobre, boli sme skôr na škodu, keďže sme polovicu cesta zjedli skôr, ako z neho mamina stihla vykrojiť perníky :D). Motali sme sa ocinovi pomedzi nohy, keď sa snažil dať svetielka na stromček. Vlastnoručne sme ho potom ozdobili a aj keď boli všetky ozdoby prevažne na jednej strane, nikomu to nevadilo a každý považoval naše dielo za dokonalé. Keď to konečne prišlo, nevedeli sme obsedieť pri večeri, tak veľmi sme chceli ísť von, hľadať Ježiška. Keď sme sa potom s vyštípanými lícami vrátili domov, čakal nás rozsvietený stromček pod ktorým boli darčeky. S očkami plnými očakávania sme ich rozbalovali a pri vianočných koledách alebo rozprávkach sme sa hrali s novými hračkami.

Keď som vyrástla, môj vzťah k Adventu alebo Vianociam samotným sa nijak nezmenil. Samozrejme, na niektoré veci sa pozerám inak, nerátam darčeky pod stromčekom a neporovnávam výsledný počet narátaných balíčkov so sestrinými ani sa tajne neodúvam, že som nedostala presne to, čo som si želala. Popravde, o hmotné dary už ani veľmi nestojím. Netvrdím, že sa nepoteším, keď dostanem niečo milé, čo ma poteší, napríklad nejakú knižku, šál alebo tričko... ale nezakladám si na tom tak veľmi. Viac mi záleží na tom, aby sme boli všetci zdraví a aby sme sa aj o rok mohli všetci stretnúť.

Dôležité však je, že celé toto obdobie pre mňa začínalo až prvou adventnou nedeľou, teda najskôr koncom novembra, ale väčšinou až v decembri. Až vtedy som si začínala uvedomovať, že Vianoce sa naozaj blížia, začala som sa tešiť na vianočné trhy, koledy, rozprávky, zákusky či kapustnicu. Užívala som si to zvláštne čaro, ktorým boli tieto dni opradené a nasávala som tú úžasnú atmosféru...

Obchody boli vždy so sviatkami popredu, ale kým som bola dieťa, nebolo to až také extrémne. Pamätám si, že skôr až tak okolo polovice novembra povyťahovali vianočné stromčeky, guličky a do rozhlasu pustili známe odrhovačky. Bolo to možno skôr, ako by som predpokladala, ale dalo sa to zvládnuť. Teraz je to všetko úplne iné. Pravidelne sa už okolo polovice októbra zaplnia prvé obchody vianočnými blbosťami. Vianoce sem, Vianoce tam, prajeme Vám Šťastné a Veselé, kúpte si vianočného kapra, vianočné pyžamo, vianočný sveter, vianočné všetko...

Načo je to všetko dobré? Je mi jasné, že obchodníci chcú predať a preto všetok ten tovar vyberajú už teraz. Neviem, ako na Vás, ale na mňa to má skôr opačný vplyv. Namiesto toho, aby som na Vianoce myslela už v októbri, naladila sa na to, že "však už o dva mesiace je to tu!", výsledok je skôr taký, že všetky reklamy, ozdoby a podobné veci prehliadam, neveriacky krútim hlavou, poprípade sa rozčúlim. Veľakrát je v októbri ešte nádherné počasie, človek spomína na zážitky z leta... a potom prídete do obchodu, kde sa na Vás škerí Santa Claus (Ježiška tu už nepoznajú) a v rádiu spieva ujko o posledných Vianociach už tisícikrát. Dopadne to potom väčšinou tak, teda aspoň u mňa, že kým Vianoce prídu, už ich vôbec nevnímam a začnem ich vnímať až vtedy, keď sú dávno fuč.

Tento rok som si ale povedala, že sa nenechám rozčúliť, že si zatiaľ výzdobu nebudem všímať a pozitívne sa naladím pekne až prvého decembra, teda na prvú adventnú nedeľu. Pokúsim sa, aby sme dodržali naše tradície a aj keď sa možno kapor pripáli, koláč bude nedopečený, kapustnica slanšia... nenecháme si NAŠE Vianoce vziať a spoločne si ich všetci užijeme :)


Ako vnímate tento veľký vianočný ošiaľ Vy? :)