Po čom teda naozaj netúžim

Nedávno som sem pridala príspevok Niečo ako wishlist, kde som popísala miesta a veci, ktoré by som rada  videla/vlastnila atď. Na internete a najmä na blogoch sa roztrhlo vrece aj s podobným príspevkami - antiwishlistami, čo sú buď príspevky alebo videá, kde bloger/ka popíše veci, o ktoré ani náhodou nemá záujem (ktoré nechce vlastniť...). Väčšinou však išlo o kozmetiku, veci na oblečenie, či techniku a keďže som nechcela zas len bez rozmyslu kopírovať, poňala som tento antiwishlist trošku inak...

Keď som si tieto príspevky či videá pozerala na internete, myslela som si, že ja niečo také asi napísať nebudem môcť. Jednak nechcem robiť reklamu  (nech už ide o akýkoľvek typ) a na druhej strane mi nenapadali veci, po ktorých naozaj výsostne netúžim alebo s ktorými som nebola spokojná (okrem kozmetiky, samozrejme). Avšak, keď som sa lepšie zamyslela, na niekoľko vecí, ktoré by som do takéhoto zoznamu mohla zaradiť, som prišla.

Bungee jumping a iné adrenalínové šialenstvá

Zdroj tu

Oviazať si lano okolo nôh a skočiť dolu hlavou z mosta... to naozaj nie je moja šálka kávy :(. Možno má bungee jumping svojich priaznivcov, ale ja k nim nepatrím a nakoľko mám problémy so srdcom, asi ani
nebudem. Hazardovať so zdravím totiž naozaj nechcem a myslím si, že je veľa iných vecí, ktorými sa dá zabaviť, ako skákať z mosta. Aj keď ste istení lanom...

Reality show
Ten hľadá toho, ten sa vymení s tamtým, tá nakúpi za X eur, ten schudne/priberie a podobne. Niekedy mám pocit, že televízia nič iné okrem reality show, správ a stupídnych seriálov ani nevysiela. Popravde nechápem ľudí, ktorí sa tam prihlásia, ale je to samozrejme vec každého z nás, čo robí a nerobí.... a zelené sú zelené, všakže? ;)  Za seba ale môžem povedať, že mňa teda v žiadnej reality show neuvidíte (s výnimkou, ak by nejaká žienka z reality show nakupovala v nákupnom centre a ja by som práve bola v zábere, ako sa prehrabávam v handrách).

Fajčenie, alkohol, drogy

Čo sa fajčenia týka, mám na to jednoznačný netolerantný názor. Už som o tom niekoľkokrát písala, takže sa k tomu nebudem vracať, ale ak by náhodou niekto ešte nevedel, príspevok nájdete tu :). Môj názor na "navodzovačov šťastia", prosím neberiem Vám to, ale ja sa jednoducho na to nedám :). K alkoholu som o čosi tolerantnejšia. Príležitostne si dať dve deci vínka, keď ste niekde v spoločnosti, je podľa mňa v poriadku. Ale stať sa každý víkend (rozumej, začať už vo štvrtok večer a končiť v pondelok ráno) pod obraz Boží a ešte sa tým aj chváliť... to sa mi zdá naozaj primitívne :). Opäť len môj názor, tak ma tu neukameňujte :D
drogy a alkohol je viac-menej rovnaký. Nech by mi niekto ponúkol aj milióny, o drogy, akékoľvek, by som neprejavila najmenší záujem. Je to opäť len môj názor, viem, že sa nájde veľa priaznivcov týchto

Omietka namiesto make-upu

Zdroj tu

Veľa žien, ale najmä dievčat, ktoré to naozaj nepotrebujú, si na seba piplajú také nehorázne množstvá make-upu, že by mali, pre istotu, so sebou povinne nosiť aj tabuľku s nápisom "Pozor, riziko opadávania omietky!". Vrchol je, keď si tento hrubý náter niekoľkokrát denne "opravia", aby im náhodou nevyliezol ani jeden pupáčik alebo nebolo vidieť kruhy pod očami z nedostatku spánku. Ja som si kedysi tiež na seba dospelá. Docielila som ale presný opak. Tie časy sú ale preč a moje dnešné maľovanie pozostáva tak z nanesenia maskary a keď sa mi naozaj veľmi chce (to sa nestáva často) a mám čas, nakreslím si aj linku. Bodka. Viac maškarády používam jedine, ak niekam idem - napr. na svadbu, oslavu, na nejaké podujatie a pod. V bežných dňoch ale naozaj nevidím zmysel dve hodiny stráviť pred zrkadlom, len aby bola moja pleť naoko bezchybná. Načo? Mám síce kruhy pod očami a kde-tu nejaký červený pór... no a čo? Nikto nie je dokonalý a komu sa nepáčim, nemusí sa na mňa pozerať. Jo a koľko peňazí ušetrím ;)
kadečo dávala, bez ladu a skladu. Išlo však najmä o to, že som túžila všetko nové skúsiť a byť

Hazardné hry
Hádzať nehorázne prachy do svietiacej mašinky a dúfať, že na tom človek zarobí mailand... ha-ha-ha. Asi len toľko :)

Prehnane drahá kozmetika, oblečenie, jedlo...
Iste, každý z nás by si občas doprial luxusnú dovolenku,  večeru v dobrej reštike, či si kúpil niečo kvalitné (a drahšie) na seba. No záleží na tom? Nie je jedno, či máte na sebe džínsy za 20€ z bežného obchodu alebo hriešne drahé od "Guči-muči-fuči" (ktoré možno vydržia dlhšie...ale nie vždy)? Podobný názor mám aj na ostatné luxusné a nadštandartné veci. Radosť nám predsa môžu aj tie lacnejšie...

Plastika
Mám síce prsia po ocinovi, veľkú riť, úzke pery, dve brady... a mohla by som pokračovať do rána. No aj

Zdroj tu

napriek tomu by som na plastiku nikdy nešla. Zdá sa mi to absolútne zbytočné a keď vidím všetky tie ceckaté káčerky... no, naozaj po tom netúžim ;)

Tetovanie
Musím povedať, že veľmi jemné drobné tetovanie mi neprekáža a na iných sa mi dokonca aj veľakrát páči. No sama by som do toho nešla. Asi aj pre tú bolesť :D. Okrem iného, samozrejme.

Solárko
Po mojom poslednom pokuse s opaľovaním som si uvedomila, že hnedá pokožka naozaj nie je taká dôležitá a oveľa dôležitejšie je zdravie. Chápem, že baby

Zdroj tu

chodia aj do solárka, lebo si chcú počas roka udržať opálenie, ale niektoré to naozaj preháňajú. Predsa len, čokoládovo-hnedá blondínka s modrými očami, ktorá behá v zimnom kabátiku pomedzi kopy snehu, nevyzerá veľmi prirodzene.

Extra vysoké podpätky
Nakoľko sa dnes odovzdávalo vysvečko a baby sa v tento deň zvyknú vyfintiť, aj dnes nahodili mikrošaty a takééé štekleeee... Na tom by vlastne nebolo nič zlé, len si osobne myslím, že žena by mala v takých topánkach vedieť aj chodiť, keď už si ich obuje a nie čaptať a modliť sa, aby sa niekde nevysypala. Česť výnimkám a zároveň skladám klobúk pred tými, ktoré dokážu v takých kopytách ladne kráčať. Väčšina z nich však, bohužiaľ, cupká a vyzerajú pri tom naozaj ako pipinky. Ja tiež neviem chodiť v topánkach na vysokom podpätku a práve preto to nerobím. Väčšinou sa držím sa hesla"Ak to nevieš, nechoď do toho". Navyše som vysoká, takže si myslím, že umelo naberať na výške naozaj nepotrebujem. Aj keď verím, že priateľ by mal iný názor ;).



Tááák, toľko môj "antiwihlist" :). A ako je to s Vami? Máte nejaké neobľúbené veci alebo sa aspoň sčasti zhodujú s tými mojimi? :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Ach, to opaľovanie...

Horúce letné dni a aj túžba nás žien po čokoládovo hnedej pokožke (viem, je to primitívne, ale predsa len, aspoň trošku hnedá pokožka vyzerá vždy lepšie), ma v piatok "donútili" zájsť s kamarátkou na kupko. Keďže som v škole končila oveľa skôr, ako je zvykom, okolo jednej sme už vylihovali pri bazéne... Bledé ako tvaroh, na priamom slnku, natreté 15-tkou. Ou, aké múdre...

Zdroj tu

Ako dieťa som sa vždy opaľovala veľmi pekne a už po dvoch, troch dňoch som bola hnedá ako malé cigánčatko. Bolo to však, okrem genetiky, z väčšej časti zapríčinené aj tým, že mamina nad nami vždy stála s varovným prstom "Natri sa!". A mala pravdu. Je síce fakt, že nás to ako malé neskutočne vytáčalo, keď sme
sa museli natrieť ráno pred odchodom z domu, potom hneď na kupku, vo vode sme nesmeli byť dlhšie ako 30-40 minút a opäť to natieranie... a tak stále dookola. Na druhej strane, spálené sme nikdy neboli, iba tak zdravo chytené od slniečka.

Keď som mala asi 11-12 rokov, so sestrou sme samé boli na predĺženom víkende u našej tety, ktorá ma dom s bazénom. No a viete si to predstaviť - "čo mama nevidí...". A tak sme sa natreli sotva jedenkrát, aj to faktorom 10. A tak to aj dopadlo. Domov sme prišli červené ako raky, chrbát a plecia sme si ešte týždeň poriadne necítili, minuli sme asi 3 balenia panthenolu a o slnení sme mohli len snívať. No a presne od tohto momentu, nech robím, čo robím, opaľujem sa inak. Moja koža je najprv červeno-hnedá a až po pár dňoch zhnedne. A aj napriek tomu, že som takmer dospelá (aspoň podľa občianskeho) a mala by som mať už dostatok rozumu na to, aby som vedela, aké je dnešné slnko silné, občas sa správam ako malé decko. A tak to bolo aj v piatok.

S Jankou sme ležali pri bazéne a natreté 15-tkou sme sa tešili, aké budeme večer hnedé. Skočili sme do bazéna, veď prečo nie, tam je super, voda príjemne chladí a vôbec necítiť, ako to slnko páli. Po dobrej hodine bol samozrejme krém dávno v teplých krajinách a naše plecia a chrbát začínali chytať ružovú farbu. To sme ale, samozrejme, vo vlažnej vode necítili... a necítili sme to po celý zvyšok dňa... až kým sme večer neprišli domov.

Keď som sa večer chystala do sprchy a zbadala som svoj chrbát, bolo mi jasné, že toto má od hnedej

Zdroj tu

ďaleko. Moja koža pripomínala červenú papriku. A aj tak pálila.

Jediné, čo som mohla urobiť, bola vlažná sprcha a potom som si opatrne kožu natrela mliekom po opaľovaní, ktoré príjemne chladilo. Starú veľkú bavlnenú šatku som namočila do studenej vody a keď sa mi mlieko vsiaklo do pokožky, prehodila som si ju cez plecia a chrbát. To bola úľava...

Odvtedy som sa stále natierala mliekom po opaľovaní a slnku som sa vyhýbala. Pokožka ešte stále páli, ale už len na pleciach, inak je to celkom fajn a pomaličky hnedne. Našťastie sa má v najbližších dňoch ochladiť, tak si bude môcť dostatočne oddýchnuť.

Čo dodať na záver? Môžem si len trieskať hlavu o stôl, že vo svojom veku ešte nemám dostatok rozumu,

Zdroj tu

aby mi dopredu nedoplo, ako to môže asi dopadnúť, keď ste na priamom slnku a dostatočne sa nenatriete. Preto si zo mňa (ne)berte príklad a radšej sa natrite aj tou 50-tkou a buďte celé leto bledí, ako by ste sa mali spáliť. Pokiaľ môžete, priamemu slnku sa zďaleka vyhýbajte a opaľujte sa s rozumom až po tretej, štvrtej. No a nezabúdajte na pitný režim :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Z fotenia

Počasie vonku sa s nami teda nebabre a teploty aspoň na južnom a juhozápadnom Slovensku cez obed stúpajú k nie až tak príjemným hodnotám. Slnko riadne pečie a človek by si želal snáď len chladený nápoj a ležať niekde pri vode...

No ale keďže som človek tak trochu "opačný" (občas robím veci naopak), vybrala som sa fotiť. Pre zmenu som však nefotila ja, ale nechala som sa odfotiť mojim známym, ktorý sa foteniu už nejaký ten rôčik venuje a aj keď stále zastáva názor, že "to nie je nič moc", mne sa jeho tvorba vždy páčila. Tak som prosím celé poobedie precestovala kvôli pár záberom :)...

Pre srandu :D

Tak, ako sa Vám páčia tieto "rýchlo-fotky"? Tiež chodievate fotiť alebo sa nechávate nafotiť niekým iným?
Užite si horúce letné dni a dávajte si na seba pozor, aby ste sa nespálili alebo nechytili úpal.

Majte sa zatiaľ pekne :)

Slnko svieti, voda láka...

Horúce letné dni tvrdo udreli a aj keď už naozaj bolo na čase a veľmi sa zo slnečného počasia teším, stále sa nájdu situácie, v ktorých vrelý vzduch a páliace slnko preklínam...

Najväčším problémom sú jednoznačne vozidlá MHD a paradoxne najmä tie "klimatizované". Do starých

Zdroj tu

Ikarusov totiž nenastupujem ani s najmenšou nádejou, že v nich bude chladnejší vzduch z klímy. Však kde by sa tam vzal? ;) To ale do "mega-moderných" autobusov a električiek vchádzam s tým, že by tam snáď tá klíma mohla frčať aspoň trošku. Aspoň trošííííčku! Ale nič...

Na oknách visí nápis, aby sme povinne zabednili, pretože inak klimatizácia nebude fungovať. Há-há-há! Okná sú hádam aj zaskrutkované a skúste ich len pootvoriť - to už vodič autobusu varovne dvíha prst. Ťažký vrelý vzduch stojí v preplnenom priestore a ani za svet sa nepohne. Okná ako prikované. A tá klíma nie a nie fungovať.

Tiež to poznáte? V buse či eline je na skapanie, do toho tisíc vôní, alebo skôr smradov spotených ľudí... a Vy tam tak stojíte/sedíte a snažíte sa aspoň ako-tak dýchať a neodpadnúť. Čím viac ľudí, tým je teplejšie a vzduch je ťažší. No a vrchol je, keď vodič začne kúriť. To už nechápem ani ja :D

A aké sú Vaše skúsenosti, ak sa to tak dá nazvať, s cestovaním v MHD? Alebo ste spokojní? :)

Pokúsme sa nejak vydržať tieto horúčavy, hádam teploty trošku klesnú. Hlavne nezabúdajte na dostatočné množstvo tekutín a pokiaľ môžete, vyhýbajte sa priamemu slnku, aspoň počas obeda :). No a vždy sa môžeme schladiť ako tento psík, hm? :D

Zdroj tu

Majte sa zatiaľ pekne :)

Niečo ako wishlist

Asi každý z nás má nejaký "tajný" (až taký tajný nemusí byť) zoznam želaní, alebo ak chcete, wishlist :). Ja tiež nájdem pár vecí, ktoré by som rada vlastnila, videla, zažila a podobne :). Samozrejme, veľa z nich nie je reálnych alebo to aspoň nevyzerá tak, že by sa v najbližšej dobe mohli stať skutočnosťou... ale aj snívať je občas pekné ;)

Rozhodla som sa, že dnes Vás trochu zahltím obrázkami miest, ktoré by som rada videla. Či ich aj niekedy uvidím, je ale skutočne vo hviezdach :). Začíname:

• Biela piesočnatá pláž a nekonečné tyrkysové more

Môže byť niečo krajšie? :). Netvrdím, že by to musela byť práve dovolenka, čo by stála mailand, ale niekedy, raz v živote, by som som to chcela zažiť aj ja. Hoc len na pár dní :)

Zdroj tu

• Paríž

Toto želanie síce nie je až také nereálne, ale momentálne môžem len snívať. Možno raz ;)

Zdroj tu

• Londýn

Opäť celkom splniteľné želanie :)

Zdroj tu

• Tropické dažďové pralesy

Keď sme boli so sestrou malé, s dedkom sme vždy kuli plány, ako si zbalíme najdôležitejšie veci (rozumej najmä HRAČKY) a tajne pôjdeme preskúmavať Brazíliu :D. Pozerali sme si veľa knižiek s obrázkami a hútali, čo a ako urobíme a to najmä tak, aby nám na to mamina a ocino neprišli. Samozrejme, cesta sa nekonala, ale snívanie to bolo pekné. A mne tento sen, aj keď trošku zvláštny, stále ostal :).

Zdroj tu

• Po stopách "Fa Mulan"

Ako deti sme pozerávali rozprávku o čínskom dievčati, Fa Mulan, ktoré sa rozhodlo ísť do vojny namiesto svojho chorého otca. Veselá rozprávka nás pobavila a zároveň vyvolala túžbu ísť sa na tie miesta pozrieť ;)

Zdroj tu

• Notre Dame

Opäť sme sa vďaka rozprávke "Chrám Matky Božej" dozvedeli o krásnej pamiatke... ktorú by som rada niekedy videla :)

Zdroj tu

• Vesmír

Jedno z tých "naozaj-málo-pravdepodobných" želaní. Ale, ktovie...?

Zdroj tu

Tak, to bolo niekoľko mojich, či už viac alebo menej reálnych, želaní. A čo Vaše "tajné" želania? Kam by ste sa radi pozreli, keby ste mohli? :)
Majte sa zatiaľ pekne :)

Staro-Nová riflová bundička

Už dlhšie som si chcela kúpiť nejakú riflovú bundičku, ideálne kratšiu a bledšiu. Mám doma síce jednu v skrini, ale keďže som dosť schudla, topím sa v nej, čo teda nie je pekný pohľad. Vyzerám, ako keby som ju mala po staršom bratovi ;).

No a keďže sa mojou novou záľubou stalo hrabanie sa v sestrinej skrini a požičiavanie si jej vecí, podarilo sa mi natrafiť na jednu staršiu riflovú bundu. Pôvodne bola moja a nosila som ju, keď som mala okolo 9 rokov, ale keďže som z nej vyrástla, putovala do Zuzkinej skrine. Ani neviete, ako som sa potešila, keď som ju našla :). A letela rovno do pračky...

Narýchlo som spravila pár fotiek, aby ste mali aspoň menšiu predstavu, o čom kecám ;). Svetlo nie je ideálne, ospravedlňujem sa, ale hádam to ako ilustrácia postačí :). Tak, čo poviete?

Trochu sme blbli :D

Ešte stále blbneme ;)

Tak, to je na dnes už naozaj všetko :)
Majte sa zatiaľ pekne :)

Zaostrené na vlasy

Moja sestra má jednoducho dokonalé vlasy. Dlhé a neskutočne husté (sú naozaj riadne ťažké a pracovať s nimi je niekedy, práve preto aké sú husté, riadna oštara). Keď som dnes prišla domov a zbadala tú jej, po zadok siahajúcu nádheru, nemohla som inak - a ihneď som jej vlasy začala zapletať. Vyskúšali sme niekoľko zapletaných copov, vždy som každý rozplietla a plietla nový. Až rybí chvost si Zuzka nechala na hlave, tak som sa rozhodla, že Vám ho nafotím zblízka :). Zuzka nechcela, aby som sem pridala fotografiu, kde jej vidieť do tváre, pretože ako povedala, "nie je namaľovaná a potom vyzerá ako malé dieťa" :D. Takže, iba fotky bez tváre ;).

Asi ste postrehli, že som sem nedávno pridávala fotky, kde mám o dosť tmavšie vlasy a najmä, nie sú červené. Keby náhodou niekto nevedel a nevidel, príspevok s fotkou nájdete tu. To som mala vlasy čerstvo nafarbené. Včera som si ich umyla, naozaj len veľmi jemne, aby som vymyla čo najmenej farby. Kupovali sme síce permanentnú, ale aj tá sa počas prvých 2-3 umytí trošku vymyje. Výsledok je zas dočervena, aj keď musím povedať, že je to oveľa menej červené, takže pevne verím, že ešte tak 1-2 farbenia a vlasy budú úplne hnedé :).

Stále trošku presvitá tá potvora červená, ale nevadí, ja sa jej zbavím :)

Čo hovoríte na vlasy? A ako ich nosíte najradšej Vy? :)
Majte sa zatiaľ pekne :)

Konečne opäť brunetka! :)

Ako som v predchádzajúcom príspevku spomínala, farba mojich vlasov ma skutočne riadne trápila. Nakoľko mám kamarátku, ktorá študovala za kaderníčku a je celkom šikovná, využila som jej VIP služby zadarmo a nechala som si nafarbiť vlasy u nej :D. Predsa len, som študentka, čiže nepracujem, môj ocino nie je "Rokefeler" a prašulky mi z neba teda nepadajú, dokonca ani nemám stroj na ich tlačenie, takže keď sa objaví možnosť na niečom ušetriť... neváham :D.

Kúpili sme profesionálnu farbu určenú pre profesionálne použitie, teda pre kaderníčky a ja som len dúfala, že to dobre dopadne :D. Kamoške, samozrejme, verím, ale obavy som mala. Som perfekcionista, čo si veci robí najradšej sám, lebo len vtedy mám pocit, že sú urobené dobre, respektíve, ak nie sú, môžem sa hnevať len na seba (nie je to nevďačnosť, som jednoducho taká povaha). To je dôvod, prečo by som si vlasy radšej nafarbila sama, ale predsa len, s touto farbou som si netrúfla, hoci som mohla. V konečnom dôsledku by som to asi zvládla, len si nie som celkom istá, aký by bol výsledok na zadnej strane mojej hlavy, preto som vďačná, že kamoška bola ochotná mi to nafarbiť :). Ešte raz ďakujem :).

Farbu som si vybrala prirodzenú, dosť tmavú hnedú, keďže som sa chcela čo najskôr a čo najlepšie zbaviť tej červenej. Museli sme kúpiť samozrejme dve, keďže mám vlasy tak do 3/4 chrbta a dosť husté. Aj tak nám bolo málo, hoci sme mali 2x 60ml, čiže dokopy 120ml farby a bežné drogérkové majú len po 50ml. Čo už, na svoju hrivu by som potrebovala ešte aspoň o 40ml viac :D.

K farbám, respektíve len k farbiacim krémom, sme museli ešte primiešať peroxid, inak by mi farba nechytila. Kúpili sme len peroxid 6%, aký sa pridáva aj do bežných farieb, keďže som sa vyšších čísel bála a celkovo pri slove "peroxid" mi behá mráz po chrbte. Farba smrdela ako bežná, mala aj podobnú konzistenciu, aj keď bola o niečo redšia :). Nakoniec nám len tak-tak vyšla, aj keď kamoška riadne šetrila.

No a aký bol výsledok? Farba krásne chytila a dobre prekryla všetku červenú, keďže som si vybrala len základný prirodzený hnedý odtieň, bez akýchkoľvek odleskov, ktoré by mohli tie červené pigmenty v mojich vlasoch len "posilniť". Je síce dosť tmavá a vyzerám ako snehulienka... ale ja som neskutočne spokojná :). Po červenej takmer ani stopy, len kde-tu, kde sa farby nedostalo dostatok, presvitá bledší odtieň, ale verím, že druhým farbením aj toto absolútne vymizne. Tak, čo hovoríte na farbu Vy? :)

Neľakajte sa ma, nie som tam nijak upravená, ani nič podobné, fotka je trochu dosť neostrá, keďže som sa fotila sama cez samospúšť na veľkú zrkadlovku a nemám statív :D.

Majte sa zatiaľ pekne :)