Rimmel Space Dust

Niežeby som bola až taký maniak na laky na nechty, ale predsa len, občas ma to chytí a mám náladu na zmenu. V lete ju mávam častejšie, čo súvisí s počasím a, samozrejme, s množstvom voľného času. Toho teraz až toľko nemám, nakoľko mám školu, takže lakovanie nechtov veľmi neriešim, hodím priesvitný alebo iný prirodzený lak a nosím ho pokojne aj týždeň. Aj počas školy sa ale nájdu voľnejšie dni a vtedy  rada skúsim niečo nové.

Nedávno som bola s kamarátkou v drogérii a hoci som nemala v pláne niečo kupovať, nakoniec boli moje plány zmarené :D. Ja viem, je to možno úbohé, uznávam, ale predsa len, aj ja si občas môžem urobiť radosť. Objavila som nový lak (teda, aspoň dúfam, že je relatívne nový) od Rimmelu - Space Dust. Zaujal ma na prvý pohľad, tak som si povedala, prečo nie, aspoň aj Vám budem môcť ukázať niečo nové a ktovie, možno Vám tak dám tip na darček ;). Kúpila som si krásny fialový odtieň s kopou trblietok - 006 Moon Walking (v drogérii majú ešte niekoľko ďaľších odtieňov, je tam tuším krásny strieborný, tmavomodrý a ešte nejaký ružový, ak sa nemýlim). Až doma som zistila, že lak ukrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Možno ste si už všimli, že niektoré laky prišli s novými textúrami a po uschnutí ostanú drsné akoby posypané pieskom. Keďže som o tomto laku nič nevedela a v obchode som sa nezdržiavala čítaním si o ňom, prišla som na túto jeho vlastnosť až doma a bola som príjemne prekvapená. Je to niečo iné, nové a vyzerá to zaujímavo, aj keď pochopím, že niektoré z nás ostanú verné klasike. Ja mám ale rada zmenu, takže som s výsledkom veľmi spokojná :).

Ako veľké plus musím uviesť obrovský hustý štetec, s ktorým ide lakovanie naozaj raz-dva. Lak sa ním nanesie rovnomerne a naozaj rýchlo. Navyše, pokojne postačí jedna vrstva, keďže lak krásne kryje. Ocenia najmä tie z nás, ktoré ako ja občas nemajú veľa času na sto vrstiev laku :D. Máloktorý lak pri bežnej "záťaži" vydrží dlhšie ako dva - tri dni, no tento pokojne drží aj 5 dní a odštiepi sa len kde tu ;). Problém je len odlakovať ho... ale myslím, že výsledok stojí za ten kus námahy :D.

Tak, čo poviete? ;)

Páči sa Vám tento lak? Vyskúšali by ste ho tiež alebo dávate prednosť skôr iným? Budem rada, ak mi dáte vedieť :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Retro

Na internete som medzi blogerkami objavila celkom milé otázky o detstve, čo ste radi robili ako malí a podobne. Je síce pravda, že ja toho za sebou ešte veľa nemám a teda ani nepôjde o nejaké extra rozpomínanie a vety typu "za našich čias", to ako zase nie, koniec-koncov, mám len 18 rokov. Avšak aj tak si myslím, že tie otázky sú celkom milé a stálo by za to napísať takýto príspevok :). Vrhneme sa teda na to :)

• Aká bola tvoja najobľúbenejšia rozprávka a večerníček?

Ako dieťa som milovala hádam všetky rozprávky, mala som rada takú tú klasiku, ako bola napríklad Včielka Mája, Ferdo Mravec, Tom a Jerry a podobne, čo sú rozprávky, koré určite pozná každý z vás. Rada som sa pozerávala aj na Tri oriešky pre Popolušku, čo som ale časom prestala pozerať, nakoľko som tú rozprávku už videla tak veľa krát a stále ju opakujú, až mi to začalo vadiť, takže to už nepozerávam :). No a, samozrejme, mala som rada Disney-ovky, napríklad Levieho Kráľa, 101 dalmatíncov, Mulan, Lady a Tramp, Medvedíka Pooh a podobné kreslené rozprávky. Z večerníčkov sa mi páčilo asi takmer všetko, najradšej som možno mala, keď bola rozprávka priamo o deduškovi a jeho psíkovi. Pamätám si, že som občas pozerávala aj večerníčka na českých staniciach a potom už ako staršia aj Kouzelnú školku, ale to bol skôr program pre deti ako rozprávka ;).

Zdroj tu

• Kto bol tvoj najobľúbenejší interpret alebo skupina?

Kým som bola naozaj malá, dajme tomu, ako škôlkarka (aj keď do škôlky som chodila iba rok) a potom na prvom stupni ZŠ, vtedy som rada počúvala hity napríklad od Martina Madeja (tuším tak sa volá), ako Ferari, Môj malý pes Bobi a ostatné a mala som rada ešte aj Mandarínku Darinku :D. Neskôr, na tom druhom stupni som začala počúvať Rihannu, Beyoncé a jedno obdobie sme boli spolu s kamarátkou úplne hotové zo skupiny US5, čo nebola nejak extra známa skupina, ale samozrejme, spievalo v nej 5 sladkých chlapcov... a my sme mali trinásť, tak prečo nie? :D

Zdroj tu

• Aká bola tvoja najobľúbenejšia sladkosť?

Kto ma pozná alebo číta môj blog, tak vie, alebo sa v článku 20 facts about me dočítal, že milujem sladkosti a samozrejme, ako dieťa som ich milovala tiež a aj som ich jedla v hojnom počte, čo sa teda v konečnom dôsledku odrazilo aj na mojom neskoršom zdraví, ale o tom nechcem písať. Ťažko by som napísala iba jednu obľúbenú sladkosť, keďže ja som milovala (a aj milujem) takmer všetko sladké :D. Myslím, že som mala veľmi rada Resanku, ktorú dnes nájdeme pod názvom 7Days a potom ešte keksíky Princ alebo ako sa volali. To boli okrúhle keksy plnené čokoládou, takmer to isté ako dnešné Disco :). Ďalej som mala rada cukríky Lipo, myslím, že tak sa volali, také malé farebné kocky a zbierali sa k nim aj také zvieratká, kam sa tieto cukríky strkali :D. Mala som rada aj také tie čokoládové peniažky, mačacie jazýčky... a aj ani neviem, čo ešte. Samozrejme, neskôr aj všetko od Kinder, asi ako každé dieťa :D. Jednoducho sladkosti, to bolo a je moje :D. A milujem Raffello, keby ste chceli vedieť :D.

Zdroj tu

• Aká bola tvoja najobľúbenejšia hra?

Kým som bola dieťa a chodila som do škôlky alebo potom na prvý stupeň ZŠ, počítače a telefóny už síce boli, ale rozhodne sa na nich nedali hrať také hry ako teraz a popravde, decká o počítače ani nemali taký záujem. Je sranda, ako rýchlo doba pokročila dopredu, no na druhej strane, je to aj trochu smutné, že väčšinu alebo veľa dnešných malých detí rodičia zabavia tak, že im do rúk dajú tablet a "Hraj sa". Ja nehovorím, niektoré tie hry pre deti sú naozaj super, decká sa pri nich aj niečo naučia, no na druhej strane, lepšie by bolo, keby sa hrali s kamarátmi niekde vonku alebo aspoň s reálnymi hračkami. Pamätám si, že my sme sa ako decká hrávali, samozrejme, s bábikami a bárbinami, to k dievčenským hrám neodmysliteľne patrilo. Okrem toho sme v školskom klube alebo teda v družine často hrávali Meno, mesto, zviera vec, skákali sme cez švihadlo, hrávali sme rôzne loptové hry, naháňačky, schovávačky, Sochy sochy, Kubo velí... a mohla by som pokračovať do rána. Počítače a telefóny nás zastihli až niekde v piatej triede (teda niežeby už neboli, ale jednoducho sme trávili čas inak), čo bolo myslím len dobré :)

• Aké bolo tvoje najobľúbenejšie jedlo?

Viete, že ani neviem? :D Opäť, milovala som sladké, takže naprílad by som mohla napísať palacinky, ale mala som rada aj kurací vývar s kopoooou slížov, to bolo na celej polievke asi najlepšie :D. A potom som mala rada paradajkovú polievku s haluškami a napríklad perkelt alebo tak. Veľmi si to nepamätám, ale viem, že som paradoxne nemala rada dukátové buchtičky, hoci to bolo sladké jedlo :D. Pamätám si, ako som raz v škôlke musela posledná ostať v jedálni, všetky deti už išli do triedy spať a ja som tam musela ostať za stolom, sedeli pri mne všetky kuchárky a nútili ma zjesť tie dukátové buchtičky. Plakala som, ale niečo som horko-ťažko zjedla. Fakt nepríjemné :/. Ale prežila som to a som tu ;).

• Ako sa volala tvoja najobľúbenejšia knižka?

Pokiaľ by sa myslela rozprávková, tak to som mala rada také maličké knižky, kde celé strany tvorili obrázky a textu tam bolo strašne málo, uvidím, či sa mi podarí nájsť obrázok, keď tak ho pridám :D. Neskôr sme mali kniky o Zuzanke a potom aj o Škôlkarke Barborke (aká náhoda, že? :D), takže aj tie som si rada čítala, aj keď radšej som mala tie o Zuzanke, keďže tie o Barborke sa mi zdalo až príliš detské. Keď som bola v puberte, to bol Harry Potter, na tom sme fičali asi všetky baby a potom také tie dievčenské príbehy/romány vyslovene pre násťročné dievčatá s gýčovými príbehmi o láske :D. Ale tak, vtedy nás to bavilo a asi sme si tým museli prejsť :).

Zdroj tu

Zdroj tu 

• Aké bolo tvoje najobľúbenejšie oblečenie alebo obchod s oblečením?

Kým som chodila do škôlky a aj potom ešte neskôr v škole som mala veľa vecí ušitých od maminy alebo z druhej ruky. Mala som aj nejaké nové, niečo som dostala od tety z Kanady alebo od druhej z Viedne, takže nemôžem povedať, že som chodila v nejakých starých veciach, to nie. Ako dieťaťu mi bolo skoro jedno, čo mám na sebe, aj keď jasné, boli veci, ktoré som nemala rada, ale nerobila som z toho nejakú drámu. Z toho ale vyplýva, že neviem povedať, čo bolo najobľúbenejšie :D. Veci, ktoré šila moja mamina boli krásne a povedala by som, že oveľa lepšie ako tie z obchodu ;). Pamätám si, ako mi vždy šila masku na karneval a už bola zúfalá z každoročne zadanej témy "princezná", lebo jej dochádzali kreatívne nápady na šaty :D. Na také prvé nákupy bez maminy som išla možno aj niekedy okolo trinástich / štrnástich, dovtedy som chodievala iba s ňou a to občas cez víkendy. Bol to taký náš zvyk a aj keď sme si nič nekúpili alebo len nejakú drobnosť, vždy sme sa na to tešili. Samozrejme, až na ocina, ktorý bol z toho na nervy :D.

• Ktorý bol tvoj obľúbený seriál?

Ja už ani neviem, ak mám pravdu povedať :D. Rada som nejaký čas pozerávala Simpsonovcov, ale ocino nám to potom zatrhol, lebo to bolo podľa neho nevhodné (s čím súhlasím). Okrem toho mi ani nič nenapadá, možno tak Anna zo zeleného domu, ktorá chodievala istý čas vždy cez víkend ráno a ešte sme ako malé deti pozerávali Bol raz jeden život, čo chodí aj teraz a hoci je to kreslený seriál, je urobený celkom milo, vtipne a poučne, takže sama si ho rada pozriem aj teraz ;).

Zdroj tu

• Kto bol tvoj idol?

Popravde, ani neviem, že by som niekedy nejakého mala :D. Okolo dvanástich / trinástich som síce mala rada Rihannu, ale žeby to bol môj idol... to asi nie :).

• Aká bola tvoja obľúbená hláška?

Najoľúbenejšia hláška môjho detstva bola rozhodne "Jáááj". Vysvetlím. Ako dieťa (a vlastne stále) som bola taký malý neohrabaný macko, nekamarátila som sa so zimou, ľadom a celkovo ani so športom a pohybovými aktivitami. Často som sa niekde vysypala, potkla alebo podobne. No a vždy, keď sa mi podarilo padnúť, som chvíľu (akože RIADNU chvíľu, tak minútu) sedela na zemi a potom som si len ťažko povzdychla "Jáááj", na čom sa teda najmä môj ocino riadne rehotal :D. Nuž, bola som také malé drevečko, ale snáď to nebolo také zlé :D.





Hoci tu bol nedávno podobný príspevok, teda príspevok s otázkami, pevne verím, že sa Vám aj tento dnešný Retro-príspevok páčil a že možno napíšete alebo natočíte podobný :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Prvýkrát...

Možno názov príspevku znie dvojzmyselne alebo čudne, o nič dvojzmyselné ani čudné však naozaj nepôjde :). Keďže to vidím na dlhší článok, púšťam sa bez zbytočných rečí do otázok a odpovedí ;)

• Aký bol tvoj prvý príspevok na blogu?

Popravde, musela by som sa pozrieť na presný názov, ale ak sa nemýlim, bol to príspevok Niečo na úvod ešte niekde z marca tohto roka, kde som sa snažila stručne (ok, to nevyšlo) napísať niečo o sebe, mojich záujmoch, o tom, kde študujem a prečo začínam písať tento blog.

• Aký bol prvý človek, ktorého si sledovala na YouTube?

Toto viem úplne presne, bola to Petra z LovelyHair, vynikajúca česká blogerka (vyhrala cenu blogerka roka 2013) a video sa myslím volalo "Barevná typologie", ak sa nemýlim. Petru sledujem doteraz. K jej videám som sa dostala úplnou náhodou cez stránky dámskeho magazínu a odvtedy sa na ne pozerám takmer každý deň. Je krásna, múdra, má ustálený názor na svet, stojí si za svojim a je veľmi milá. Má úžasný prejav, kreatívne videá plné nových nápadov a informácií. Je to jednoducho radosť pozerať sa na ňu. Či už preto, že sa chcete naučiť maľovať novým spôsobom, pozrieť si, čo sa nosí alebo sa dozvedieť niečo o tom, ako si napríklad zvýšiť sebavedomie alebo udržať dobrú náladu. Tém a videí má neúrekom. Vrelo jej stránku odporúčam :)

http://www.petralovelyhair.com

• Aký bol tvoj prvý profilový obrázok na FaceBooku?

Nie veľmi podarená fotka, myslím, že tám mám asi 13-14 rokov :)

• Rozprávaš sa ešte so svojou prvou láskou?

Haha, podľa toho, či sa myslí prvá škôlkárska, samozrejme neopätovaná, láska alebo prvá naozajstná láska :D. V tom prvom prípade si už ani nepamätám, ako dotyčný vyzeral, vlastne si nepamätám ani jeho meno ;). So svojou prvou, dajme tomu naozajstnou, láskou si stále píšem a sme celkom dobrí priatelia :).

• Aký bol tvoj prvý alkoholický nápoj?

Musím povedať, že naši ma viedli k tomu, že alkohol vo väčšom množstve a hlavne, ak nemáte minimálne 18 rokov, je zakázaná a zlá vec. Napriek tomu, prvýkrát som ho ochutnala už okolo 15-tky, s čím sa teda veľmi nechválim. Pokiaľ by som nerátala ochutnanie šumivého vína od rodičov na Silvestra, čo vlastne znamenalo namočiť si doň špičku jazyka a hotovo, mojím prvým alkoholickým nápojom bolo malé pivo. Ok, hanbím sa...

• Kto bol prvý človek, s kým si si dnes písal / vymenil SMS?

Bol to môj priateľ ;)

• Kto bol prvý človek, na ktorého si dnes ráno myslela?

Väčšinou prvé, čo mi ráno napadne je "Moje nervy, zase školaaaa?!" a pritom si spomeniem na profesorov a spolužiačky, ale inak to bol opäť môj priateľ :).

• Kto bol tvojim učiteľom na prvom stupni ZŠ?

Nemali sme iba jednu pani učiteľku, ako to býva zvykom, asi preto, že na našej škole bola vždy núdza o pedagógov, čo sa neskôr odrazilo aj na našich vedomostiach... ale o tom nechcem písať. Mojou prvou učiteľkou bola veľmi milá pani Dubnická, ktorá mi pripomínala také tie dobré rozprávkové babičky :). Bola úžasná, mala veľa zážitkov z detsva a naozaj nás toho dosť naučila. Dnes už bohužiaľ nie je medzi nami, ale aj tak si na ňu vždy s láskou spomeniem :). V druhom ročníku to bola mladučká pani učiteľka Maneková, ktorá bola taktiež úplne úžasná. Mala ešte trochu strach, keďže sme boli jej prvá trieda, ale zvládla to úžasne. No a v treťom a vo štvrtom ročníku sme mali pani učiteľku Prokšovú, ak sa nemýlim, ktorej sa na škole všetci báli, aj keď sme nakoniec sami zistili, že nebolo prečo :).

• U koho si prvýkrát prespala?

Ak sa myslí úplne prvýkrát, tak to bola tuším teta Cuca. Spali sme obe spolu u nej v obývačke na rozťahovacom gauči a nebolo to síce pohodlné, ale bolo nám super :).

• Čo si dnes ráno urobila ako prvé?

Vstala som, odtlačila som spiacu Lilly nabok, uložila som si posteľ a išla som do kúpeľne umyť sa :D.

• Aká bola tvoja prvá zlomenina?

Musím zaklepať, nemala som ešte nič zlomené, ale jeden prst ľavej ruky, ktorý sa nepatrí ukazovať, som asi raz mala nalomený. Pamätám si, že sme na základke na telesnej hrali basketbal, ja som chcela chytiť letiacu loptu, tá sa mi ale vyšmykla a prehla mi môj prst akoby dozadu. Bolesť to nebola až taká zlá, ale prst som mala modrý ešte dva týždne a zafačovaný elastickým obväzom. Tak si hovorím, že možno bol fakt zlomený :D. Ale nevadí, je funkčný, takže nič sa nedeje :P.

• Akú cudziu zem si navštívila ako prvú?

Myslím, že to bolo Rakúsko, keďže moja teta z ocinovej strany žije aj so svojou rodinou vo Viedni :). Poto mi napadá jedine Česko a až keď som bola staršia sme prvýkrát išli aj "ďalej", do Talianska. Ale to je mimo otázku, viem :D.

• Ktorý film si videla ako prvý?

Hehe, tak toto si naozaj nepamätám, ale určite to bola nejaká rozprávka :D. Viem, že som mala veľmi rada Levieho kráľa, Labutiu princeznú a potom napríklad Mulan a podobné Disney rozprávky. Pozerávala som ale aj Večerníček a klasické slovenské a české rozprávky, ako Krtko, Maťko a Kubko a podobne :).

• Keby si mala jedno prianie, aké by to bolo?

Aby sme boli všetci zdraví a šťastní :).

• Aký bol prvý šport, ktorý si robila?

Ešte ako škôlkarka som chodila na tanečnú, ktorá ma nebavila, lebo som na ňu začala chodiť neskoro a nevedela som sa chytiť ich "tempa". Potom neskôr som na základke chodila tancovať hip-hop, čo ma veľmi bavilo, no neskôr som s tým prestala, keďže postupne zo skupinky odchádzali moje kamarátky a ja som tam ostala sama s tými, ktoré som až tak nemusela :P. No a niekedy cez letné prázdniny medzi tretím a štvrtým ročníkom, tuším, som hrávala tenis :)

• Čo urobíš ako prvé po príchode domov?

Zložím si veci, prezlečiem sa, pomaznám sa s Lilly, potom sa umyjem a idem sa naobedovať :D.

• Kedy si dostala prvý bozk?

Hehe, základná škola sa neráta? :D Ale inak asi keď som mala 15 :).




Dúfam, že sa Vám dnešný príspevok páčil, že ste sa možno dozvedeli niečo nové alebo zaujímavé a budem rada, ak v ňom budete pokračovať ;)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Vianoce všade okolo nás

V jedno také pohodové sobotné predpoludnie, asi mesiac dozadu, som bola s maminou v nákupnom centre. Mali sme chuť trochu vypadnúť, pobehať obchody hoci len tak, nie míňať milióny na nepotrebnosti. Len si pochodiť, pokukať, dať si kávu a urobiť si fajn deň. Vyzeralo to nádejne. Keď v tom...

Počujete to tiež? Nie, nie je to výmysel. V kalendári síce sotva zasvietili prvé jesenné mesiace, vonku svieti slnko a na stromoch sa ešte stále nájdu nejaké listy. Ale tu, v uličkách medzi obchodmi, sme akosi predbehli čas aj ročné obdobie. A áno, tá známa melódia je "Last Christmas"...

Nebolo by to po prvýkrát, čo sa to stalo. V obchodných domoch sa Vianoce rok čo rok posúvajú na skoršie a skoršie termíny. Obávam sa, že do piatich rokov budeme ozdoby, Mikulášov či CD-čká s vianočnými koledami kupovať (alebo obchádzať?) už v júli. Alebo žeby ešte skôr?

Musím povedať, že obdobie Adventu a Vianoce som vždy milovala a aj milujem. Ako malé dievčatká sme si aj so sestrou ručne kreslili adventný kalendár a s napätím sme odrátavali zvyšné dni do Vianoc. Pomáhali sme mamine s pečením perníkov a iného pečiva (no dobre, boli sme skôr na škodu, keďže sme polovicu cesta zjedli skôr, ako z neho mamina stihla vykrojiť perníky :D). Motali sme sa ocinovi pomedzi nohy, keď sa snažil dať svetielka na stromček. Vlastnoručne sme ho potom ozdobili a aj keď boli všetky ozdoby prevažne na jednej strane, nikomu to nevadilo a každý považoval naše dielo za dokonalé. Keď to konečne prišlo, nevedeli sme obsedieť pri večeri, tak veľmi sme chceli ísť von, hľadať Ježiška. Keď sme sa potom s vyštípanými lícami vrátili domov, čakal nás rozsvietený stromček pod ktorým boli darčeky. S očkami plnými očakávania sme ich rozbalovali a pri vianočných koledách alebo rozprávkach sme sa hrali s novými hračkami.

Keď som vyrástla, môj vzťah k Adventu alebo Vianociam samotným sa nijak nezmenil. Samozrejme, na niektoré veci sa pozerám inak, nerátam darčeky pod stromčekom a neporovnávam výsledný počet narátaných balíčkov so sestrinými ani sa tajne neodúvam, že som nedostala presne to, čo som si želala. Popravde, o hmotné dary už ani veľmi nestojím. Netvrdím, že sa nepoteším, keď dostanem niečo milé, čo ma poteší, napríklad nejakú knižku, šál alebo tričko... ale nezakladám si na tom tak veľmi. Viac mi záleží na tom, aby sme boli všetci zdraví a aby sme sa aj o rok mohli všetci stretnúť.

Dôležité však je, že celé toto obdobie pre mňa začínalo až prvou adventnou nedeľou, teda najskôr koncom novembra, ale väčšinou až v decembri. Až vtedy som si začínala uvedomovať, že Vianoce sa naozaj blížia, začala som sa tešiť na vianočné trhy, koledy, rozprávky, zákusky či kapustnicu. Užívala som si to zvláštne čaro, ktorým boli tieto dni opradené a nasávala som tú úžasnú atmosféru...

Obchody boli vždy so sviatkami popredu, ale kým som bola dieťa, nebolo to až také extrémne. Pamätám si, že skôr až tak okolo polovice novembra povyťahovali vianočné stromčeky, guličky a do rozhlasu pustili známe odrhovačky. Bolo to možno skôr, ako by som predpokladala, ale dalo sa to zvládnuť. Teraz je to všetko úplne iné. Pravidelne sa už okolo polovice októbra zaplnia prvé obchody vianočnými blbosťami. Vianoce sem, Vianoce tam, prajeme Vám Šťastné a Veselé, kúpte si vianočného kapra, vianočné pyžamo, vianočný sveter, vianočné všetko...

Načo je to všetko dobré? Je mi jasné, že obchodníci chcú predať a preto všetok ten tovar vyberajú už teraz. Neviem, ako na Vás, ale na mňa to má skôr opačný vplyv. Namiesto toho, aby som na Vianoce myslela už v októbri, naladila sa na to, že "však už o dva mesiace je to tu!", výsledok je skôr taký, že všetky reklamy, ozdoby a podobné veci prehliadam, neveriacky krútim hlavou, poprípade sa rozčúlim. Veľakrát je v októbri ešte nádherné počasie, človek spomína na zážitky z leta... a potom prídete do obchodu, kde sa na Vás škerí Santa Claus (Ježiška tu už nepoznajú) a v rádiu spieva ujko o posledných Vianociach už tisícikrát. Dopadne to potom väčšinou tak, teda aspoň u mňa, že kým Vianoce prídu, už ich vôbec nevnímam a začnem ich vnímať až vtedy, keď sú dávno fuč.

Tento rok som si ale povedala, že sa nenechám rozčúliť, že si zatiaľ výzdobu nebudem všímať a pozitívne sa naladím pekne až prvého decembra, teda na prvú adventnú nedeľu. Pokúsim sa, aby sme dodržali naše tradície a aj keď sa možno kapor pripáli, koláč bude nedopečený, kapustnica slanšia... nenecháme si NAŠE Vianoce vziať a spoločne si ich všetci užijeme :)


Ako vnímate tento veľký vianočný ošiaľ Vy? :)

Vo farbách jesene

Minulý víkend som opäť strávila v okolí Žiliny a hoci to už nebolo to pravé orechové, nejaký ten farebný jesenný strom sme ešte našli :). Samozrejme, ako to už býva zvykom, foťák nikdy nemám po ruke vtedy, keď ho potrebujem, lebo si poviem, že ho nebudem potrebovať, "veď ideme len tam alebo tam". Takže mi pár pekných záberov opäť ušlo. No aj napriek tomu sa mi nejaké podarilo zachytiť. Škoda len, že som v Žiline nebola o taký týždeň - dva skôr, bolo by to dokonalé, jesenné :).

V nedeľu poobede, cestou na stanicu, som sa aj napriek únave ešte premohla a pofotila krásnu prírodu. Hlboká cesta toho na fotenie ponúkla stále dosť :).

Hádam sa Vám fotky budú páčiť :)

Na dnes len toľko :)
Majte sa zatiaľ pekne :)