Jednoduchý recept na čokoládovo-orechové guľôčky

Už asi viete, že v kuchyni mi to zatiaľ tak dobre nejde, ale pomaly sa učím a pár jednoduchých vecí ako uvariť kávu a čaj zvládam :D. A aj niečo navyše ;)

Asi pred mesiacom som Vám prisľúbila jeden recept na čokoládovo-orechové guľôčky a hoci na poslednú chvíľu, predsa som to stihla :D. Mali sme posledné dni dosť rozlietané, zháňali sme ešte nejaké darčeky, kupovali sme potraviny, upratovali sme... a veď to poznáte ;). Takže síce neskoro, ale predsa len pridávam sľúbený recept. Myslím, že šikovné gazdinky ho zvládnu raz dva (nie ako ja, že som pol hodinu len miešala "cesto", aby bolo akurát :D). Púšťame sa teda do toho :)

Potrebujeme: 

(Neuvádzam presné množstvo, pretože ho sama neviem, keďže som robila od oka. Je nutné, aby bolo cesto akurát - ani veľmi mastné, ani príliš sypké)

• maslo (nie stužený tuk, klasické živočíšne, "v kocke")
• mleté vlašské orechy (pripravte si ich viac a časť dajte bokom, guľky sa v nich na záver budú ešte obaľovať)
• kakao (horké, ideálne holandské, ale postačí aj lacnejšia verzia ;))
• práškový cukor (možno nahradiť aj medom, agáve alebo stéviou)
• rum (podľa chuti)
• piškóty (je jedno, či okrúhle alebo podlhovasté, cesto je ale možné urobiť aj bez nich)

Postup:

Postup je veľmi jednoduchý :). Maslo je potrebné nechať poriadne zmäknúť, aby sa s ním dalo pracovať (pokojne ho nechajte celú noc vonku pri izbovej teplote). Piškóty postrúhajte najemno a všetky ostatné suroviny potom už len stačí zmiešať a poriadne zapracovať do seba. Priebežne môžete trochu ochutnať, či je cesto podľa Vašich predstáv a podľa potreby ho dosladiť alebo pridať rum ;). Finálne cesto musí byť akurát - ani príliš mastné, ani príliš sypké. V prvom prípade je potrebné pridať postrúhané piškóty (poprípade kakao / orechy, ak piškóty nedávate), v druhom prípade maslo (radšej menej a postupne). 

Z cesta vyformujte guľôčky presne takej veľkosti, aká Vám vyhovuje ;). Je len na Vás, či budú malé ako 20 centovka alebo väčšie ako klasické Ferrero guľky. Proti gustu žiaden dišputát ;). Na záver guľočky obaľte vo zvyšných pomletých vlašských orechoch, poukladajte na tácku alebo do nejakej krabičky / nádoby a nechajte aspoň 2-3 hodinky stuhnúť v chlade (ak vydržíte :D).

Hádam budú chutiť, u nás miznú švihom ruky :D

Prajem Vám šťastné a veselé Vianoce :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Rozprávanie o Vianociach

S vianočnou mániou ešte nekončíme, hádam toho nemáte plné zuby a tešíte sa na Vianoce rovnako, ako ja :). Sviatky by sa mali niesť v znamení pohody, lásky a odpočinku, takže sa zbytočne nestresujte kvôli tomu, že nestihnete vypucovať celý dom od podlahy až po strop, že sa Vám nepodarili medovníky tak, ako by ste si želali alebo že stromček je trochu nahnutý doprava. No a čo? Nikto predsa nie je dokonalý, tak si nekazme náladu a nevytvárajme si zbytočný stres kvôli malichernostiam :)

U jednej blogerky som našla video, ktoré sa pôvodne volalo nejak "13 v roku 2013" a boli v ňom otázky týkajúce sa Vianoc a Silvestra. Ja som si ich trošku upravila, tie o Silvestri som vypustila a vzniklo tak, myslím si, celkom príjemné rozprávanie o Vianociach, o tom, ako to chodí u nás, čo rada pozerávam, aké jedlá mám rada a podobne :).

Pevne verím, že sa Vám video bude páčiť a budem rada, ak mi dáte dolu do komentárov vedieť napríklad čo radi pečiete na Vianoce (môžete dať aj recept :D) alebo aký je Váš obľúbený vianočný film / rozprávka :)



Všetkým Vám želám krásne prežité vianočné sviatky v kruhu najbližších, veľa pohody a aby ste si aj trochu oddýchli od každodenného zhonu ;)

Budem sa na Vás tešiť pri ďalšom videu :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Vianočná výzdoba

Vianoce sú tu čo nevidieť a tak sa aj náš byt pomaly ale isto začína zdobiť vo vianočnom duchu. Na stromček si asi ešte počkáme, stále totiž nie je isté, či budeme mať tento rok živý alebo umelý, tak som zvedavá, ako to celé nakoniec dopadne :D. Ja som rozhodne za živý, v tomto som možno dosť náročná, ale jednoducho sú mi umelé stromčeky trochu proti srsti. Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že jedine živý stromček je dobrý a že umelý je len zlý. Len jednoducho dávam prednosť živému a voňavému. Dajte mi keď tak dolu do komentárov vedieť, aký je Váš názor - či ste skôr za umelý alebo za živý :).

Čo sa výzdoby týka, mamina sa určite chystá kúpiť čečinu a urobiť veniec a možno si ešte dáme zopár halúzok aj do vázy, ak nejaké ostanú. Ja som zatiaľ urobila menšiu výzdobu v chodbe na "botníkoch" a vždy, keď idem okolo, cítim z nej takú tú príjemnú vianočnú atmosféru. Už aby tu bol ten stromček a všetko voňalo ihličím... a vianočnými koláčmi :D.

Mimochodom, chystám sa natočiť také rozprávanie o Vianociach, keďže som na internete našla medzi blogermi pár otázok ohľadne prežívania Vianoc a zdala sa mi to fajn téma na video. Pôvodne som chcela natáčať už dnes, ale sestra mi zmarila plány, keďže prišla domov skôr :D. Možno v stredu sa mi to podarí...

Niekedy cez víkend sa chystám pridať sľúbený "vianočný" recept na čokoládovo-orechové guľôčky. On nie je extra vianočný, ale u nás sa tieto guľky robia len na Vianoce, takže je to taký náš rodinný vianočný recept :D. Samozrejme, veľmi jednoduchý, keďže prípravy celkovo zaberú veľa času, netreba to preháňať ešte aj s prípravou cukroviniek. Navyše tie jednoduché recepty sú veľakrát tie najlepšie ;)



Budem rada, ak mi dáte dolu do komentárov vedieť, ako zvyknete prežívať Vianoce Vy, či a ako si zdobíte byt / dom, čo radi pečiete alebo či preferujete umelý alebo živý vianočný stromček :).

Majte sa zatiaľ pekne :)

Tipy na vianočné darčeky

Máme advent, o chvíľku sú tu Vianoce a veľa z nás si láme hlavu nad tým, čím by mohol obdarovať svojich blízkych. Musím sa priznať, že mám tiež niekedy celkom problém, aký dar kúpiť, najmä čo sa týka výberu darov pre priateľa :D. Napriek tomu, že radšej píšem, som sa rozhodla natočiť video a priniesť Vám tak moje tipy na vianočné darčeky aj v inej, ako písanej forme.

Čo sa videí týka, konečne sa mi podarilo vychytať nejaké muchy a natočila som také, ktoré neseká a som tam ostrá :D. Inak, nechcem sľubovať, ako to bude s ďaľšími videami, keďže času niekedy nemám príliš nazvyš, ale pokúsim sa aspoň niečo kratšie natočiť (ja ani dlhé videá zatiaľ natáčať nemôžem, keďže moja pamäťovka je obmedzená, ale možno bude Ježiško tento rok štedrý a prinesie mi pamäťovku s väčšou kapacitou :D). Uvidím, ako sa mi to podarí :)

Hádam sa Vám bude prvé video páčiť :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Tvorivé dielne na PaSA

V prvom rade, ešte predtým, ako sa dostanem k dnešnej téme, Vám musím povedať, že s tým natáčaním videí to nebude zase až také jednoduché, ako som si myslela :D. Tak ja som si, prosím pekne, hodinu čítala návod na používanie, keďže s foťákom len fotím a videá som nenatáčala, potom som nastavovala tú svoju zrkadlovku asi ďalšiu hodinu, skúsila som natočiť pár pokusných videí... a keď som si už myslela, že som v tom "profesionál" (akože, už tomu rozumiem), pustila som sa do natáčania naostro. Medzitým, ako som natáčala, som asi 5x zabudla, o čom som chcela hovoriť, 3x mi zavolal priateľ a 7x po mne poskákal pes. Keď som to video nakoniec nejak donatáčala a po polhodine ho prekopírovala aj do PC.... ono si začne sekať? :D Teraz sa na tom síce smejem, ale až tak do smiechu mi nebolo. Čo som tým všetkým chcela povedať? Na video si, jednoducho, budeme musieť počkať, keďže ho musím pretočiť. Celé :D. Hold, tak mi treba, mala som si lepšie naštudovať ten návod :D. Ale teraz už k dnešnej téme ;)...



V pondelok, 2. decembra, sa v našej škole konali tvorivé dielne pre deti s telesným a mentálnym postihnutím. Dielne síce organizovali moji spolužiaci z druhej skupiny, ja som však, ako väčšinou, bola poverená fotografovaním (To máte tak, keď niekde raz poviete, že fotíte, každý profesor alebo profesorka hneď docupitá za Vami a je mu úplne jedno, či chcete, máte čas a chuť, proste "Odfoťte to, Barbora"... ešteže ma to baví :D). Nakoľko fotografie "detí" (ide väčšinou o dospelých ľudí, ale keďže sú postihnutí, nazývajú sa stále "deťmi" a koniec-koncov, oni aj sú takými večnými milými deťmi) boli určené výhradne pre účely školy, nemám právo ich zverejňovať a teda ich pridať na svoj blog. Napriek tomu som sa rozhodla, že sem dám aspoň fotografie výsledných prác a nejaké detaily z tvorivej činnosti, kde nie je presne zrejmé, o koho ide. Hádam sa tým nikoho nedotknem ;)

Témou tvorivých dielní bola "Rozprávková olympiáda" a v tomto duchu sa niesli aj pripravené aktivity. Pri jednotlivých stoloch si mohli deti vyskúšať poskladať napríklad puzzle s obrázkami známych rozprávok, pri inom kreslili alebo vymaľovávali rozprávkové postavičky. Mohli si tiež vyrobiť pozdrav pomocou zažehlených voskoviek, snehliaka zo starej ponožky, Mikláša alebo vyrobiť náromok či náhrdelník z korálok. Všetci mali špeciálnu vizitku s menom a za každú splnenú "úlohu" na ňu dostali pečiatku. Na záver každý dostal diplom. Na deťoch bolo vidieť, ako sa tešia, zabávajú a ako pri tvorivých činnostiach aj zabudli na problémy a trápenia, ktoré so sebou prináša ich postihnutie. Myslím, že všetci boli spokojní ;)


Pripájam zopár fotografií :)

Ako sa Vám páčia výtvory detí? :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Prvá adventná nedeľa

Hoci si to zatiaľ ešte veľmi neuvedomujem, pomaly ale isto začína advent, moje najobľúbenejšie a zároveň najkrajšie obdobie roka (ak nerátam letné prázdniny, samozrejme :D).

Veľmi sa teším na všetky tie vianočné prípravy, ako je výzdoba bytu, pečenie vianočných koláčov, nakupovanie alebo vyrábanie darčekov. Ako malé sme mamine vždy pomáhali s pečením medovníkov, vanilkových rožkov alebo iného vianočného pečiva. Je fakt, že sme boli viac na škodu, ako na úžitok, keďže sme potajomky (aspoň sme si to mysleli) vyjedali cesto a tak polovica zmizla skôr, ako sa povykrajované koláčiky stihli dostať na plech :D. Kuchyňa tiež väčšinou vyzerala ako po jadrovom výbuchu a upratať ju muselo dať mamine riadne zabrať :D. No aj tak to bolo veľmi pekné obdobie, na ktoré s láskou všetci spomíname.

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, ale sú staré a len naskenované, takže lepšie to nebude :(

Čo sa darčekov týka, osobne dávam prednosť drobným, vlastnoručne vyrobeným (alebo "handmade" ak chcete). Zdajú sa mi osobnejšie, milšie, navyše sú originálne a jedinečné. Darca strávil nejaký čas, nielen tým, že vymyslel, čo Vám daruje, ale aj samotnou výrobou darčeka a to si cením zo všetkého najviac, preto ma tieto dary dokážu veľmi potešiť.

Keď sme boli malé, mamina nám často vyrábala na Vianoce rôzne veci, napríklad oblečenie pre bábiky a podobne, jednoducho veci, ktoré si rodičia vtedy nemohli dovoliť kúpiť. Je ale fakt, že vtedy bola látka o niečo lacnejšia ako dnes, kedy sa skôr oplatí kúpiť hotovú vec, keďže vyjde lacnejšie. No na druhej strane, ako dieťaťu mi to nikdy nevadilo, veľakrát som ani nevedela, že tie šaty pre bábiku šila mamina a myslela som si, že sú z obchodu... kde ich, samozrejme, kúpil Ježiško ;). Mamina vedela a aj vie veľmi krásne šiť, aj štrikovať, takže veľakrát sa stalo, že veci z obchodu ani neboli také pekné ako tie od maminy :). No a samozrejme, žiadna z mojich kamarátok nemala rovnaké šaty pre bábiku alebo sveter pre medveďa ako ja ;).

Keď už sme pri tých darčekoch... v najbližších dňoch sa chystám natočiť video s inšpiráciami na vianočné darčeky. Neviem, či sa mi to podarí dať dokopy, nakoľko som ešte video nenátačala, ale hádam by sa to mohlo podariť. Predtým by som ale rada uverejnila jedno kratšie a trochu humorné video. Viac Vám ale zatiaľ nepoviem ;).


Tak, to je na dnes všetko :). Budem rada, ak mi dáte do komentárov vedieť, či máte radi toto obdobie tak ako ja, poprípade, či dodržiavate nejaké tradície, čo radi pečiete a podobne :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Rimmel Space Dust

Niežeby som bola až taký maniak na laky na nechty, ale predsa len, občas ma to chytí a mám náladu na zmenu. V lete ju mávam častejšie, čo súvisí s počasím a, samozrejme, s množstvom voľného času. Toho teraz až toľko nemám, nakoľko mám školu, takže lakovanie nechtov veľmi neriešim, hodím priesvitný alebo iný prirodzený lak a nosím ho pokojne aj týždeň. Aj počas školy sa ale nájdu voľnejšie dni a vtedy  rada skúsim niečo nové.

Nedávno som bola s kamarátkou v drogérii a hoci som nemala v pláne niečo kupovať, nakoniec boli moje plány zmarené :D. Ja viem, je to možno úbohé, uznávam, ale predsa len, aj ja si občas môžem urobiť radosť. Objavila som nový lak (teda, aspoň dúfam, že je relatívne nový) od Rimmelu - Space Dust. Zaujal ma na prvý pohľad, tak som si povedala, prečo nie, aspoň aj Vám budem môcť ukázať niečo nové a ktovie, možno Vám tak dám tip na darček ;). Kúpila som si krásny fialový odtieň s kopou trblietok - 006 Moon Walking (v drogérii majú ešte niekoľko ďaľších odtieňov, je tam tuším krásny strieborný, tmavomodrý a ešte nejaký ružový, ak sa nemýlim). Až doma som zistila, že lak ukrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Možno ste si už všimli, že niektoré laky prišli s novými textúrami a po uschnutí ostanú drsné akoby posypané pieskom. Keďže som o tomto laku nič nevedela a v obchode som sa nezdržiavala čítaním si o ňom, prišla som na túto jeho vlastnosť až doma a bola som príjemne prekvapená. Je to niečo iné, nové a vyzerá to zaujímavo, aj keď pochopím, že niektoré z nás ostanú verné klasike. Ja mám ale rada zmenu, takže som s výsledkom veľmi spokojná :).

Ako veľké plus musím uviesť obrovský hustý štetec, s ktorým ide lakovanie naozaj raz-dva. Lak sa ním nanesie rovnomerne a naozaj rýchlo. Navyše, pokojne postačí jedna vrstva, keďže lak krásne kryje. Ocenia najmä tie z nás, ktoré ako ja občas nemajú veľa času na sto vrstiev laku :D. Máloktorý lak pri bežnej "záťaži" vydrží dlhšie ako dva - tri dni, no tento pokojne drží aj 5 dní a odštiepi sa len kde tu ;). Problém je len odlakovať ho... ale myslím, že výsledok stojí za ten kus námahy :D.

Tak, čo poviete? ;)

Páči sa Vám tento lak? Vyskúšali by ste ho tiež alebo dávate prednosť skôr iným? Budem rada, ak mi dáte vedieť :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Retro

Na internete som medzi blogerkami objavila celkom milé otázky o detstve, čo ste radi robili ako malí a podobne. Je síce pravda, že ja toho za sebou ešte veľa nemám a teda ani nepôjde o nejaké extra rozpomínanie a vety typu "za našich čias", to ako zase nie, koniec-koncov, mám len 18 rokov. Avšak aj tak si myslím, že tie otázky sú celkom milé a stálo by za to napísať takýto príspevok :). Vrhneme sa teda na to :)

• Aká bola tvoja najobľúbenejšia rozprávka a večerníček?

Ako dieťa som milovala hádam všetky rozprávky, mala som rada takú tú klasiku, ako bola napríklad Včielka Mája, Ferdo Mravec, Tom a Jerry a podobne, čo sú rozprávky, koré určite pozná každý z vás. Rada som sa pozerávala aj na Tri oriešky pre Popolušku, čo som ale časom prestala pozerať, nakoľko som tú rozprávku už videla tak veľa krát a stále ju opakujú, až mi to začalo vadiť, takže to už nepozerávam :). No a, samozrejme, mala som rada Disney-ovky, napríklad Levieho Kráľa, 101 dalmatíncov, Mulan, Lady a Tramp, Medvedíka Pooh a podobné kreslené rozprávky. Z večerníčkov sa mi páčilo asi takmer všetko, najradšej som možno mala, keď bola rozprávka priamo o deduškovi a jeho psíkovi. Pamätám si, že som občas pozerávala aj večerníčka na českých staniciach a potom už ako staršia aj Kouzelnú školku, ale to bol skôr program pre deti ako rozprávka ;).

Zdroj tu

• Kto bol tvoj najobľúbenejší interpret alebo skupina?

Kým som bola naozaj malá, dajme tomu, ako škôlkarka (aj keď do škôlky som chodila iba rok) a potom na prvom stupni ZŠ, vtedy som rada počúvala hity napríklad od Martina Madeja (tuším tak sa volá), ako Ferari, Môj malý pes Bobi a ostatné a mala som rada ešte aj Mandarínku Darinku :D. Neskôr, na tom druhom stupni som začala počúvať Rihannu, Beyoncé a jedno obdobie sme boli spolu s kamarátkou úplne hotové zo skupiny US5, čo nebola nejak extra známa skupina, ale samozrejme, spievalo v nej 5 sladkých chlapcov... a my sme mali trinásť, tak prečo nie? :D

Zdroj tu

• Aká bola tvoja najobľúbenejšia sladkosť?

Kto ma pozná alebo číta môj blog, tak vie, alebo sa v článku 20 facts about me dočítal, že milujem sladkosti a samozrejme, ako dieťa som ich milovala tiež a aj som ich jedla v hojnom počte, čo sa teda v konečnom dôsledku odrazilo aj na mojom neskoršom zdraví, ale o tom nechcem písať. Ťažko by som napísala iba jednu obľúbenú sladkosť, keďže ja som milovala (a aj milujem) takmer všetko sladké :D. Myslím, že som mala veľmi rada Resanku, ktorú dnes nájdeme pod názvom 7Days a potom ešte keksíky Princ alebo ako sa volali. To boli okrúhle keksy plnené čokoládou, takmer to isté ako dnešné Disco :). Ďalej som mala rada cukríky Lipo, myslím, že tak sa volali, také malé farebné kocky a zbierali sa k nim aj také zvieratká, kam sa tieto cukríky strkali :D. Mala som rada aj také tie čokoládové peniažky, mačacie jazýčky... a aj ani neviem, čo ešte. Samozrejme, neskôr aj všetko od Kinder, asi ako každé dieťa :D. Jednoducho sladkosti, to bolo a je moje :D. A milujem Raffello, keby ste chceli vedieť :D.

Zdroj tu

• Aká bola tvoja najobľúbenejšia hra?

Kým som bola dieťa a chodila som do škôlky alebo potom na prvý stupeň ZŠ, počítače a telefóny už síce boli, ale rozhodne sa na nich nedali hrať také hry ako teraz a popravde, decká o počítače ani nemali taký záujem. Je sranda, ako rýchlo doba pokročila dopredu, no na druhej strane, je to aj trochu smutné, že väčšinu alebo veľa dnešných malých detí rodičia zabavia tak, že im do rúk dajú tablet a "Hraj sa". Ja nehovorím, niektoré tie hry pre deti sú naozaj super, decká sa pri nich aj niečo naučia, no na druhej strane, lepšie by bolo, keby sa hrali s kamarátmi niekde vonku alebo aspoň s reálnymi hračkami. Pamätám si, že my sme sa ako decká hrávali, samozrejme, s bábikami a bárbinami, to k dievčenským hrám neodmysliteľne patrilo. Okrem toho sme v školskom klube alebo teda v družine často hrávali Meno, mesto, zviera vec, skákali sme cez švihadlo, hrávali sme rôzne loptové hry, naháňačky, schovávačky, Sochy sochy, Kubo velí... a mohla by som pokračovať do rána. Počítače a telefóny nás zastihli až niekde v piatej triede (teda niežeby už neboli, ale jednoducho sme trávili čas inak), čo bolo myslím len dobré :)

• Aké bolo tvoje najobľúbenejšie jedlo?

Viete, že ani neviem? :D Opäť, milovala som sladké, takže naprílad by som mohla napísať palacinky, ale mala som rada aj kurací vývar s kopoooou slížov, to bolo na celej polievke asi najlepšie :D. A potom som mala rada paradajkovú polievku s haluškami a napríklad perkelt alebo tak. Veľmi si to nepamätám, ale viem, že som paradoxne nemala rada dukátové buchtičky, hoci to bolo sladké jedlo :D. Pamätám si, ako som raz v škôlke musela posledná ostať v jedálni, všetky deti už išli do triedy spať a ja som tam musela ostať za stolom, sedeli pri mne všetky kuchárky a nútili ma zjesť tie dukátové buchtičky. Plakala som, ale niečo som horko-ťažko zjedla. Fakt nepríjemné :/. Ale prežila som to a som tu ;).

• Ako sa volala tvoja najobľúbenejšia knižka?

Pokiaľ by sa myslela rozprávková, tak to som mala rada také maličké knižky, kde celé strany tvorili obrázky a textu tam bolo strašne málo, uvidím, či sa mi podarí nájsť obrázok, keď tak ho pridám :D. Neskôr sme mali kniky o Zuzanke a potom aj o Škôlkarke Barborke (aká náhoda, že? :D), takže aj tie som si rada čítala, aj keď radšej som mala tie o Zuzanke, keďže tie o Barborke sa mi zdalo až príliš detské. Keď som bola v puberte, to bol Harry Potter, na tom sme fičali asi všetky baby a potom také tie dievčenské príbehy/romány vyslovene pre násťročné dievčatá s gýčovými príbehmi o láske :D. Ale tak, vtedy nás to bavilo a asi sme si tým museli prejsť :).

Zdroj tu

Zdroj tu 

• Aké bolo tvoje najobľúbenejšie oblečenie alebo obchod s oblečením?

Kým som chodila do škôlky a aj potom ešte neskôr v škole som mala veľa vecí ušitých od maminy alebo z druhej ruky. Mala som aj nejaké nové, niečo som dostala od tety z Kanady alebo od druhej z Viedne, takže nemôžem povedať, že som chodila v nejakých starých veciach, to nie. Ako dieťaťu mi bolo skoro jedno, čo mám na sebe, aj keď jasné, boli veci, ktoré som nemala rada, ale nerobila som z toho nejakú drámu. Z toho ale vyplýva, že neviem povedať, čo bolo najobľúbenejšie :D. Veci, ktoré šila moja mamina boli krásne a povedala by som, že oveľa lepšie ako tie z obchodu ;). Pamätám si, ako mi vždy šila masku na karneval a už bola zúfalá z každoročne zadanej témy "princezná", lebo jej dochádzali kreatívne nápady na šaty :D. Na také prvé nákupy bez maminy som išla možno aj niekedy okolo trinástich / štrnástich, dovtedy som chodievala iba s ňou a to občas cez víkendy. Bol to taký náš zvyk a aj keď sme si nič nekúpili alebo len nejakú drobnosť, vždy sme sa na to tešili. Samozrejme, až na ocina, ktorý bol z toho na nervy :D.

• Ktorý bol tvoj obľúbený seriál?

Ja už ani neviem, ak mám pravdu povedať :D. Rada som nejaký čas pozerávala Simpsonovcov, ale ocino nám to potom zatrhol, lebo to bolo podľa neho nevhodné (s čím súhlasím). Okrem toho mi ani nič nenapadá, možno tak Anna zo zeleného domu, ktorá chodievala istý čas vždy cez víkend ráno a ešte sme ako malé deti pozerávali Bol raz jeden život, čo chodí aj teraz a hoci je to kreslený seriál, je urobený celkom milo, vtipne a poučne, takže sama si ho rada pozriem aj teraz ;).

Zdroj tu

• Kto bol tvoj idol?

Popravde, ani neviem, že by som niekedy nejakého mala :D. Okolo dvanástich / trinástich som síce mala rada Rihannu, ale žeby to bol môj idol... to asi nie :).

• Aká bola tvoja obľúbená hláška?

Najoľúbenejšia hláška môjho detstva bola rozhodne "Jáááj". Vysvetlím. Ako dieťa (a vlastne stále) som bola taký malý neohrabaný macko, nekamarátila som sa so zimou, ľadom a celkovo ani so športom a pohybovými aktivitami. Často som sa niekde vysypala, potkla alebo podobne. No a vždy, keď sa mi podarilo padnúť, som chvíľu (akože RIADNU chvíľu, tak minútu) sedela na zemi a potom som si len ťažko povzdychla "Jáááj", na čom sa teda najmä môj ocino riadne rehotal :D. Nuž, bola som také malé drevečko, ale snáď to nebolo také zlé :D.





Hoci tu bol nedávno podobný príspevok, teda príspevok s otázkami, pevne verím, že sa Vám aj tento dnešný Retro-príspevok páčil a že možno napíšete alebo natočíte podobný :)

Majte sa zatiaľ pekne :)

Prvýkrát...

Možno názov príspevku znie dvojzmyselne alebo čudne, o nič dvojzmyselné ani čudné však naozaj nepôjde :). Keďže to vidím na dlhší článok, púšťam sa bez zbytočných rečí do otázok a odpovedí ;)

• Aký bol tvoj prvý príspevok na blogu?

Popravde, musela by som sa pozrieť na presný názov, ale ak sa nemýlim, bol to príspevok Niečo na úvod ešte niekde z marca tohto roka, kde som sa snažila stručne (ok, to nevyšlo) napísať niečo o sebe, mojich záujmoch, o tom, kde študujem a prečo začínam písať tento blog.

• Aký bol prvý človek, ktorého si sledovala na YouTube?

Toto viem úplne presne, bola to Petra z LovelyHair, vynikajúca česká blogerka (vyhrala cenu blogerka roka 2013) a video sa myslím volalo "Barevná typologie", ak sa nemýlim. Petru sledujem doteraz. K jej videám som sa dostala úplnou náhodou cez stránky dámskeho magazínu a odvtedy sa na ne pozerám takmer každý deň. Je krásna, múdra, má ustálený názor na svet, stojí si za svojim a je veľmi milá. Má úžasný prejav, kreatívne videá plné nových nápadov a informácií. Je to jednoducho radosť pozerať sa na ňu. Či už preto, že sa chcete naučiť maľovať novým spôsobom, pozrieť si, čo sa nosí alebo sa dozvedieť niečo o tom, ako si napríklad zvýšiť sebavedomie alebo udržať dobrú náladu. Tém a videí má neúrekom. Vrelo jej stránku odporúčam :)

http://www.petralovelyhair.com

• Aký bol tvoj prvý profilový obrázok na FaceBooku?

Nie veľmi podarená fotka, myslím, že tám mám asi 13-14 rokov :)

• Rozprávaš sa ešte so svojou prvou láskou?

Haha, podľa toho, či sa myslí prvá škôlkárska, samozrejme neopätovaná, láska alebo prvá naozajstná láska :D. V tom prvom prípade si už ani nepamätám, ako dotyčný vyzeral, vlastne si nepamätám ani jeho meno ;). So svojou prvou, dajme tomu naozajstnou, láskou si stále píšem a sme celkom dobrí priatelia :).

• Aký bol tvoj prvý alkoholický nápoj?

Musím povedať, že naši ma viedli k tomu, že alkohol vo väčšom množstve a hlavne, ak nemáte minimálne 18 rokov, je zakázaná a zlá vec. Napriek tomu, prvýkrát som ho ochutnala už okolo 15-tky, s čím sa teda veľmi nechválim. Pokiaľ by som nerátala ochutnanie šumivého vína od rodičov na Silvestra, čo vlastne znamenalo namočiť si doň špičku jazyka a hotovo, mojím prvým alkoholickým nápojom bolo malé pivo. Ok, hanbím sa...

• Kto bol prvý človek, s kým si si dnes písal / vymenil SMS?

Bol to môj priateľ ;)

• Kto bol prvý človek, na ktorého si dnes ráno myslela?

Väčšinou prvé, čo mi ráno napadne je "Moje nervy, zase školaaaa?!" a pritom si spomeniem na profesorov a spolužiačky, ale inak to bol opäť môj priateľ :).

• Kto bol tvojim učiteľom na prvom stupni ZŠ?

Nemali sme iba jednu pani učiteľku, ako to býva zvykom, asi preto, že na našej škole bola vždy núdza o pedagógov, čo sa neskôr odrazilo aj na našich vedomostiach... ale o tom nechcem písať. Mojou prvou učiteľkou bola veľmi milá pani Dubnická, ktorá mi pripomínala také tie dobré rozprávkové babičky :). Bola úžasná, mala veľa zážitkov z detsva a naozaj nás toho dosť naučila. Dnes už bohužiaľ nie je medzi nami, ale aj tak si na ňu vždy s láskou spomeniem :). V druhom ročníku to bola mladučká pani učiteľka Maneková, ktorá bola taktiež úplne úžasná. Mala ešte trochu strach, keďže sme boli jej prvá trieda, ale zvládla to úžasne. No a v treťom a vo štvrtom ročníku sme mali pani učiteľku Prokšovú, ak sa nemýlim, ktorej sa na škole všetci báli, aj keď sme nakoniec sami zistili, že nebolo prečo :).

• U koho si prvýkrát prespala?

Ak sa myslí úplne prvýkrát, tak to bola tuším teta Cuca. Spali sme obe spolu u nej v obývačke na rozťahovacom gauči a nebolo to síce pohodlné, ale bolo nám super :).

• Čo si dnes ráno urobila ako prvé?

Vstala som, odtlačila som spiacu Lilly nabok, uložila som si posteľ a išla som do kúpeľne umyť sa :D.

• Aká bola tvoja prvá zlomenina?

Musím zaklepať, nemala som ešte nič zlomené, ale jeden prst ľavej ruky, ktorý sa nepatrí ukazovať, som asi raz mala nalomený. Pamätám si, že sme na základke na telesnej hrali basketbal, ja som chcela chytiť letiacu loptu, tá sa mi ale vyšmykla a prehla mi môj prst akoby dozadu. Bolesť to nebola až taká zlá, ale prst som mala modrý ešte dva týždne a zafačovaný elastickým obväzom. Tak si hovorím, že možno bol fakt zlomený :D. Ale nevadí, je funkčný, takže nič sa nedeje :P.

• Akú cudziu zem si navštívila ako prvú?

Myslím, že to bolo Rakúsko, keďže moja teta z ocinovej strany žije aj so svojou rodinou vo Viedni :). Poto mi napadá jedine Česko a až keď som bola staršia sme prvýkrát išli aj "ďalej", do Talianska. Ale to je mimo otázku, viem :D.

• Ktorý film si videla ako prvý?

Hehe, tak toto si naozaj nepamätám, ale určite to bola nejaká rozprávka :D. Viem, že som mala veľmi rada Levieho kráľa, Labutiu princeznú a potom napríklad Mulan a podobné Disney rozprávky. Pozerávala som ale aj Večerníček a klasické slovenské a české rozprávky, ako Krtko, Maťko a Kubko a podobne :).

• Keby si mala jedno prianie, aké by to bolo?

Aby sme boli všetci zdraví a šťastní :).

• Aký bol prvý šport, ktorý si robila?

Ešte ako škôlkarka som chodila na tanečnú, ktorá ma nebavila, lebo som na ňu začala chodiť neskoro a nevedela som sa chytiť ich "tempa". Potom neskôr som na základke chodila tancovať hip-hop, čo ma veľmi bavilo, no neskôr som s tým prestala, keďže postupne zo skupinky odchádzali moje kamarátky a ja som tam ostala sama s tými, ktoré som až tak nemusela :P. No a niekedy cez letné prázdniny medzi tretím a štvrtým ročníkom, tuším, som hrávala tenis :)

• Čo urobíš ako prvé po príchode domov?

Zložím si veci, prezlečiem sa, pomaznám sa s Lilly, potom sa umyjem a idem sa naobedovať :D.

• Kedy si dostala prvý bozk?

Hehe, základná škola sa neráta? :D Ale inak asi keď som mala 15 :).




Dúfam, že sa Vám dnešný príspevok páčil, že ste sa možno dozvedeli niečo nové alebo zaujímavé a budem rada, ak v ňom budete pokračovať ;)

Majte sa zatiaľ pekne :)